V ÚLOHE DEJATEĽA: Rodák z Lučenca sa na Ľudovíta Štúra podobá. (Zdroj: tina botková)
Len niekoľko dní po 170. výročí od tragického úmrtia spisovateľa, jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra († 40) prišla do kín mimoriadne očakávaná snímka s jednoduchým názvom Štúr. Pre Nový Čas Nedeľa hlavný predstaviteľ a producent Lukáš Pelč prezradil nielen o zákulisí nakrúcania, ale aj o tom, v čom je Štúr moderný a prečo by si ho mali pozrieť všetci mladí ľudia.
Režisérkou filmu Štúr je Mariana Čengel Solčanská. Toto je už váš piaty spoločný film, avšak po prvý raz vás uvidíme v hlavnej úlohe.
Áno, pri tomto filme sú vlastne dve novinky. Robili sme na niekoľkých filmoch, dala mi viacero príležitostí, najvýraznejší alebo umelecky najhodnotnejší je pre mňa film Slúžka, ale mám natočené aj dve rozprávky – Zakliata jaskyňa a Tri zlaté dukáty. Druhou novinkou je, že film aj produkujem.
Ako ste získali úlohu Štúra?
Pri filme Slúžka mi povedala, že pripravuje film o Štúrovi a píše k nemu scenár. Moja postava záhradníka Ištváňa tam mala masku s bradou. A ona mi hovorí, vieš čo Lukáš, celkom sa na toho Štúra aj podobáš, keby si tak schudol a mal viac typ postavy ako v 19. storočí, tak by som ťa zavolala na kamerové skúšky.
Na rozdiel od rozprávkových postáv ste však tento raz hrali skutočnú historickú osobu, o ktorej si Slováci myslia, že ju dobre poznajú.
Určite každý pozná Ľudovíta Štúra, myslím, že je to jeden z najväčších Slovákov, hrdinov, postavou panteónu, on je jednou z najväčších osobností mimo Milana Rastislava Štefánika, ktoré v dejinách máme a každý pozná jeho portrét. Dochovala sa aj fotografia Štúra a máme i zatykač, kde je opísaný ako vyzerá a naplniť takúto postavu herecky je mimoriadne náročné. V tomto prípade bolo treba dať život niekomu, koho každý notoricky pozná z obrázku.
TAJOMNÁ ADELA: Stvárnila ju Ivana Kološová, jej strýka Gustava Ostrolúckeho si zahral Csongor Kassai. (Zdroj: tina botková)
Na Štúra sa vizuálne podobáte aj keď nie ste pred kamerou.
Na hranie postavy som sa pripravoval rok a pol, teraz s ním už vlastne žijem šesť rokov. Nechal som si narásť štúrovskú bradu, musel som kvôli tomu schudnúť viac než 25 kíl a v tej kondícii, v ktorej som nakrúcal Štúra, som s ním žil paralelný život. Bol to veľmi intenzívny rok života, viedol som s ním fiktívny dialóg o tom aké to bolo a aký významný obraz ideme točiť pre Slovákov. Vo filme máme scény kodifikácie, reči na uhorskom sneme, máme tam to nešťastné postrelenie, takže sú tam všetky kľúčové momenty, ktoré každý notoricky pozná.
Štúr sa na obrazovkách v minulosti neobjavoval často a do kín sa doteraz nedostal. Pozreli ste si staršie televízne filmy a seriály, kde sa postava Štúra objavila?
O Štúrovi toho nebolo až tak veľa natočeného. V našej kinematografii sa neobjavuje často. Hrali ho najslávnejší slovenskí herci. Podľa mňa je nádherné, že po všetkých tých rokoch vznikol prvý kinofilm o Štúrovi. Snažím sa mu vdýchnuť iný život.
Aký je váš Štúr?
Náš Štúr je úplne iný, ikonicky stvárnil Štúra Štefan Kvietik, a samozrejme v seriáli Štúrovci Dušan Jamrich. Náš Štúr je úplne iná postava. V minulosti sa zobrazoval povedzme s pátosom, bol to človek, ktorý bol mimoriadne heroizovaný. My sme sa snažili ukázať ho ako úplne iný typ oproti všetkým ostatným postavám v tomto filme. Je v mnohom odmeraný, sugestívny, pôsobí koncentrovane. Je úplne iný ako Hurban a Hodža.
Snažil som sa do neho preniesť aj spolu s pani režisérkou, že stále má za svojim bytím, ktoré my vidíme pred nami, iný cieľ či princíp. Vidíme na ňom, že je mimoriadne premýšľajúci, je suverénny, je to líder. Takže ak mám odpovedať na otázku, náš Štúr je iný ako doposiaľ všetci stvárnení v slovenskej kinematografii.
Dôležitou postavou je však tento raz aj Adela Ostrolúcka.
Tentokrát pred divákov vstupuje omnoho civilnejší Štúr a akoby privádza diváka do svojho súkromia. Vo filme sa objavuje aj čarovná postava Adely Ostrolúckej. Je kľúčom a zrkadlom všetkých počinov, myšlienok a konaní Štúra. A je to veľmi krásna postava. Myslím si, že Ivanka Kološová je budúca hviezda, ktorá sa zrodí z tohto filmu. Ľudia prídu na Štúra, a keď vyjdú z kinosály uvidia, že objavili jednu famóznu mladú herečku.
Museli v maskérni tráviť veľa času?
Fyzickou premenou som sa prispôsobil postave, teda vizuálu ľudí z 19. storočia. Vtedy možno nejedli trikrát denne ako my a možno nejedli ani každý deň. Ľudovít Štúr bol veľmi ambiciózny ale treba povedať, že v mnohých obdobiach života nevieme z čoho žil, a myslím si, že žil veľmi chudobne a skromne.
V priebehu dva a pol mesiaca som preto schudol okolo 25 kíl, Umelecký maskér mi dorobil celý ikonický vizuál, čiže dofarbili mi vlasy a fúzy, dali mi čierne šošovky, ostrihali mi bradu. Ale treba povedať, že nemám žiadny implantát, povedzme ako mali pri Duchoňovi. Všetko to, čo vidíte na obraze som ja a všetko je to prirodzené, sú to moje vlasy a fúzy.
HLAS ĽUDU: Ako poslanec obhajoval práva Slovákov. (Zdroj: tina botková)
Aký je pocit hýbať sa v dobovom kostýme deň za dňom?
Dá sa povedať, že som mal kostým v plnej poľnej. Napríklad som nosil pánsky korzet i všetky tie vesty, aby som bol vystretý, vypasovaný, aby postoj Štúra bol úplne iný voči ostatným postavám, aby bol taký skamenený. Ten kostým nie je taký komfortný, je z veľmi tenkých látok. Každý deň som dostal termooblečenie, pretože sme točili v Svätom Antone, tam vonku bolo 8 stupňov a v kaštieli 3 stupne, lebo sme tam boli mimo sezónu. Bola tam poriadna zima a ženské postavy mali odhalené šaty.
Kostým síce nebol veľmi pohodlný ale dodá esprit doby a začnete žiť tou postavou. Človeku sa zmenia pohyby, správanie, gestikulácia, všetko. Takže mne výrazne pomohol, lebo keď si herec dá kostým a nič necíti, tak je niečo zlé.
Vyžadovalo si to od vás aj inú špeciálnu prípravu?
Áno, mal som jazdy na koni, mali sme profesionálnych filmových kaskadérov, a mal som inštruktáž ako narábať so strelnými zbraňami. Štúr bol výborný jazdec a takisto bol aj zručný v streľbe, bol dobrý poľovník.
Koho uvidíme po vašom boku?
Vo filme hrá veľa nových tvárí, nie sú tam žiadne seriálové postavy, respektíve minimálne. V titulných postavách sa objavujú herci, ktorých nepoznáte, je to zámienkou aj pani režisérky, aby diváci viac uverili, aby boli herci viac autentickejší, aby viac vnikli do príbehu.
Čo bolo veľkou výzvou pri natáčaní?
V súčasnosti je to jeden z najvýpravnejších slovenských filmov, hrá v ňom 50 hercov a vyše 700 komparzistov. Má obrovskú výpravu, veľké historické lokácie a ako producenti sme najali tých najlepších na Slovensku a myslím si, že ich práca je špičková a divák to v kine ocení.
Pracovali sme s obrovským davom. Točili sme masovú scénu slovenského povstania, kde sme pracovali s 500 komparzistami v extrémnych podmienkach. Mal som tam incident pri naháňačke so žandármi som sa pri brodení potokom pošmykol a kompletne celý som veľmi nešťastne spadol aj hlavou pod vodu. Bolo veľké šťastie, že mi nič nestalo, že ma neprepichla šabľa, ktorú som mal pri sebe a mal som pištoľ za opaskom.
Štúrova nehoda bola vlastne podobná.
Pri tom ako to jeho súputníci opisovali a my tú scénu zobrazujeme mala puška upadnúť, a vystrelila proti nemu. Bolo to ťažké zranenie, dostal gangrénu, a tým že sa postrelil do bedrového kĺbu, tak sa noha nedala amputovať. Nevedeli mu pomôcť. A najtragickejšie na tom všetkom je, že to bol človek, ktorý celý život venoval jazyku, právam Slovákov, aby dnes mohli byť Slováci Slovákmi.
KODIFIKÁCIA SLOVENČINY: Kompromis pri spisovnom jazyku sa nerodil ľahko. (Zdroj: tina botková)
Čo bola pre vás najnáročnejšia scéna filmu?
Úmrtie Štúra. Bola to nočná scéna, točili sme to hodiny, nechcem divákovi veľa prezradiť. Bolo to mimoriadne náročné. Mal som úžasných hereckých kolegov, fantastický štáb a hlavne pani režisérku, ktorá viedla úžasne celé nakrúcanie a presne vedela čo chce. Je to dar robiť s takou režisérkou. Viete, herec je iba interpret, ona naliala do mňa text a povedala mi čo mám hrať, ako to mám hrať, a ako to dáva zmysel. V tomto je úžasné mať takéhoto režiséra, ktorý vás tak skvele vedie.
Má film má šancu osloviť aj mladšie ročníky?
Máme veľkú ambíciu zaujať ľudí, študentov, pre ktorých je látka Štúra zvetraná, monumentálna. Treba sa ale na to pozrieť inak. On v tej dobe chodil k barberovi, používal parfum, bol disident, rebel, revolucionár prenasledovaný za svoj názor. Mladým ľudom ponúkame niekoho živého, nielen text z učebnice. Vďaka výpravnému filmu by ich postava Ľudovíta Štúra mohla osloviť. Verím, že školy na toto budú chodiť do kina.
Aký je odkaz filmu?
Myslím, že si zaslúžime, aby sme aj my natočili film o skutočných osobnostiach, ktoré v našich dejinách máme. Vďaka tomuto človeku máme svoj jazyk. Veľmi by som si prial, aby bol tento film pre všetkých Slovákov bez ohľadu na to, v akých mikroproblémoch a v akom tábore sú. Prial by som si, aby oslovil každého diváka na Slovensku.
4
