V susednom Poľsku sa objavila cholera: Zabudnutá hrozba je späť!

V Poľsku, blízko našich hraníc, sa po dlhých rokoch opäť objavila cholera, vážne infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva obavy v celej Európe. Zvlášť preto, že sa tam pacientka nakazila bez toho, aby cestovala do krajín tretieho sveta, kde sa choroba objavuje. Hoci ide o ojedinelý prípad, lekári sledujú situáciu s napätím. Sú ohrození aj Slováci? Zisťovali sme, ako sa pred cholerou chrániť a čo nám radia odborníci.

Už 600 rokov pred Kristom svet poriadne potrápila prvá známa epidémia cholery. Jej centrum bolo v Indii, pričom ako zdroj nákazy sa predpokladá slávna rieka Ganga. Choroba sa „vďaka“ obchodníkom, ktorí cestovali iných oblastí, rozšírila aj na územie dnešného Ruska, Európy a Severnej Ameriky. V neskorších storočiach už patrila medzi desivé, ale známe ochorenia. Vedeli ste napríklad, že ak sa na nejakej lodi objavil nakazený človek, taká loď nesmela pristáť v žiadnom prístave a musela mať vyvesenú žltú vlajku?

Roľníci sa báli otravy

Na našom území, v bývalom Uhorsku, sme poslednú veľkú epidémiu cholery zaznamenali v lete a na jeseň roku 1892. Veľa správ o jej šírení bolo vtedy publikovaných v tlači, napríklad v Národných novinách. Nechýbajú tam články s názvom „Ako sa chovať počas cholery,“ ktoré obyvateľov upozorňujú na hygienu a nakazenú vodu. Nie vždy to však išlo ľahko. Veď napríklad v roku 1831 došlo k najväčšiemu protifeudálnemu povstaniu poddaného ľudu na Slovensku v Zemplínskej, Abovskej, Šarišskej a Spišskej župe. Spolu to bolo viac ako 150 obcí. Roľníci vtedy odmietali dezinfikovať studne s vodou a obávali sa, že ich takto chce „panstvo“ otráviť.

Bola tu aj za socializmu

Cholera nie je chorobou minulosti, za bývalého režimu bolo verejným tajomstvom, že sa objavila aj koncom októbra 1970 v Trebišovskom okrese. Ako uvádza webová stránka mesta Veľké Kapušany, ohnisko nákazy sa nachádzalo vo Vojanoch, kde práve prebiehala výstavba elektrárne EVO 2. V novinách sa nesmela o tom uverejniť žiadna správa, hneď sa však zaviedli prísne karanténne opatrenia. V michalovskej nemocnici postihnutým najprv diagnostikovali „akútnu pankreatitídu“. Dvaja zomreli, ďalších sedemnástich však z najhoršieho dostali. Zdroj nákazy zistili v závodnej jedálni, nosičom baktérií bol jeden učeň. Ale odkiaľ sa vtedy vlastne cholera na východnom Slovensku vzala? Významný slovenský epidemiológ Juraj Červenka vtedy iba naznačil kolegom, ako sa veci majú, keď parafrázoval okrídlený latinský výrok o svetle z východu „Ex Orientis lux et chorea“. Cholerová epidémia sa totiž v tom čase vyskytla aj na druhej strane štátnej hranice – v bývalom Sovietskom zväze.

Stále aktuálna téma

Svet okrem prípadu nakazenej Poľky pred pár mesiacmi obletela aj správa o tom, že niekoľko turistov sa nakazilo cholerou počas návštevy „posvätného“ prameňa v Etiópii. Turisti si okrem toho doniesli „posvätnú“ vodu, ktorá obsahovala baktériu cholery, vo fľaškách domov. Umývali sa ňou, popíjali ju a núkali ju aj iným ľuďom. O pár dní už lekári v nemocnici bojovali o ich životy. Nebezpečná baktéria totiž bez problémov prežila cestu lietadlom.

Majú sa báť aj Slováci?

Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že na Slovensku sa cholera nevyskytuje, ale obozretnosť určite nie je na škodu veci. „Cestujúci do krajín s výskytom sa môžu nakaziť, počas inkubačného času pricestovať na Slovensko, kde dôjde k prepuknutiu ochorenia. V prípade, že sa takáto osoba bude pohybovať v prostredí s nízkym hygienickým štandardom, je možné toto ochorenie rozšíriť podobne, ako sa na Slovensku šíri napr. dyzentéria a žltačka typu A, teda choroby špinavých rúk,“ varujú odborníci z Úradu verejného zdravotníctva s tým, že je naozaj dôležité, aby každý cestovateľ po návrate z krajiny výskytu cholery pri hnačkových príznakoch navštívil ambulanciu pre cudzokrajné alebo infekčné choroby, kde ho budú odborníci sledovať, liečiť a v prípade potreby ho izolujú, aby nikoho nenakazil.

Ako sa možno chrániť

Pri dlhšom pobyte v rizikových oblastiach sa cestujúcim pred cestou do zahraničia odporúča okrem zvýšenej hygieny a opatrnosti, aj očkovanie. „V krajinách, kde sa cholera vyskytuje sa ďalej odporúča predovšetkým dodržiavať princípy hygienických zásad, odporúča sa piť len balené tekutiny a jedlá konzumovať len dostatočne tepelne opracované, nepoužívať na schladenie nápojov ľad, nekonzumovať šaláty z tepelne neupravenej zeleniny, nekonzumovať surové morské plody,“ vysvetlili hygienici z Úradu verejného zdravotníctva slovenskej republiky s tým, že očkovanie sa odporúča prevažne osobám, ktoré budú dlhšiu dobu pobývať v krajine výskytu, v oblastiach, kde nie sú výdobytky civilizácie. To znamená v džungli, v pralesoch, či v rôznych dedinských obydliach  s nedostatočnou hygienou.

Lekári ju opísali už v 16. storočí

Cholera je nebezpečná hnačková infekčná choroba, ktorej pôvodcom je gramnegatívna baktéria Vibrio cholerae. Ochorenie bolo prvýkrát vedecky opísané v 16. storočí portugalským lekárom Garciom de Orta. K ďalším vedcom, ktorí mali najväčší podiel na boji s touto chorobou, patrili John Snow, ktorý v roku 1854 prišiel na súvislosť medzi cholerou a pitnou vodou, a Robert Koch, ktorý identifikoval Vibrio cholerae ako mikroorganizmus, ktorý je príčinou choroby.

Nákaza a prenos infekcie

Zdrojom nákazy cholery je výhradne človek – chorý alebo bacilonosič, ktorý sa infikuje pitnou vodou znečistenou výkalmi alebo kontaminovanými potravinami (najčastejšie nedostatočne tepelne upravenými rybami). Infekcia sa len zriedkavo prenáša priamo z človeka na človeka. Vibrio cholerae je schopné prežívať vo vode niekoľko rokov, v jedle až 6 týždňov. Doba prežitia rastie s klesajúcou teplotou. Je dôležité, aby každý cestovateľ po návrate z krajiny výskytu cholery pri hnačkových príznakoch navštívil ambulanciu pre cudzokrajné alebo infekčné choroby, kde bude sledovaný, liečený a izolovaný.

Prečo je nebezpečná

Ak sa človek nakazí cholerou, okrem iných príznakov sa to prejavuje aj vodnatými hnačkami, pri ktorých môže strácať až 24 litrov vody denne. Výsledkom je dehydratácia, rozvrat vnútorného prostredia a acidóza, ktoré sa klinicky prejavujú smädom, svalovými kŕčmi, slabosťou, zníženým turgorom (napätím) kože a vpadnutím očí. Dochádza k veľkým stratám draslíka, anúrii, cirkulačnému kolapsu a cyanóze. Ochorenie v ťažkých prípadoch končí i smrťou, v dôsledku zlyhania cirkulácie z veľkej straty vody a elektrolytov. Smrť môže nastať v priebehu niekoľkých málo hodín, najmä u oslabených jedincov a detí. Zvýšenú citlivosť na ochorenie majú ľudia s oslabeným imunitným systémom, so zníženou kyslosťou žalúdočnej šťavy a podvyživení ľudia. Inkubačná doba je niekoľko hodín až dní.

Súvislosť s krvnou skupinou

Zistilo sa, že citlivosť človeka na choleru (a ostatné infekčné hnačkovité ochorenia) je do istej miery podmienená jeho krvnou skupinou. Najcitlivejší sú ľudia s krvnou skupinou 0, naopak najodolnejší sú jedinci s krvnou skupinou AB. Medzi nimi – čo sa týka citlivosti na infekciu – sa nachádzajú krvné skupiny A a B, pričom A je o niečo odolnejšia ako B.

Príznaky cholery

-kŕčovité bolesti brucha

-vodnatá hnačka (až jeden liter za hodinu)

-horúčka

-nevoľnosť

-zvracanie

Ako predchádzať tejto chorobe?

V Európe je stále cholera raritným ochorením, ale dobrý pozor si treba dávať pri cestách do krajín tretieho sveta. Účinnú prevenciu predstavuje umývanie rúk, prevarenie vody alebo jej dezinfekcia a tiež dodržiavanie základných hygienických pravidiel pri zaobchádzaní s potravinami. Ďalšou možnosťou je očkovanie, ktoré však nie je spoľahlivé a účinkuje len na pol roka.

Ako sa lieči?

Chorému človeku musia lekári dopĺňať stratené tekutiny a minerály, pretože príčinou smrti býva práve ťažká a rýchla dehydratácia. Ťažšie prípady musia dostávať chýbajúce tekutiny a minerály do žíl, nasadzujú sa aj antibiotiká. Tetracyklínové antibiotiká skracujú trvanie a zlepšujú priebeh ochorenia.

Koľko nakazených zomrie?

Úplne rozvinutá neliečená cholera je smrteľná asi v 50 % prípadov, v rozvinutých krajinách pri skorej diagnóze a dostupnosti lekárskej starostlivosti umiera okolo 0,75 % pacientov. Úmrtnosť pri epidémiach v chudobných krajinách sa v posledných 20 rokoch pohybuje medzi 3 – 15 %.

Epidémie a pandémie cholery v dejinách

1. pandémia, Bangladéš

1816 – 1826

Spočiatku sa objavila v Bengálsku, v časti súčasného Bangladéšu, no počas roka 1820 sa rozšírila do väčšej časti Indie. Postihnutá oblasť zasahovala až k Číne a Kaspickému moru.

2. pandémia, Európa

1829 – 1851

Cholera v roku 1832 zasiahla Londýn a Paríž (v Londýne si podľa vtedajších novín z roku 1832 vyžiadala minimálne 3000 obetí, v Paríži zahynulo 20 000 ľudí a 100 000 v celom Francúzsku. V tom istom roku sa objavuje v Rusku, kde ochranné opatrenia vyústili do početných nepokojov obyvateľstva, známych ako „cholerové vzbury.“

3. pandémia, Rusko

1852 – 1860

Vyžiadala si viac ako milión ľudských životov.

4. pandémia, Európa, Afrika

1863 – 1875

Cholera sa šírila najmä na týchto dvoch kontinentoch.

5. pandémia, Amerika

1866

Veľa chorých mala najmä Severná Amerika

6. pandémia, Európa, Rusko

1899 – 1923

 Európa v tom čase pracovala na zlepšení verejného zdravotníctva, pandémia nemala taký silný dopad ako v Rusku, ktoré bolo ťažko postihnuté.  

7. pandémia, Indonézia

1961 – 1979

Nákaza sa objavila v Indonézii, potom zasiahla Bangladéš Indiu a v roku 1966 aj bývalý Zväz sovietskych socialistických republík. Údajne zahynulo až 50% infikovaných. Z USA sa v roku 1973 dostala nákaza do Talianska a koncom 70. rokov sa objavili epidémie v Japonsku a Južnom Pacifiku.

    Veľká epidémia, Južná Amerika

    1991 –1994

Epidémia v južnej Amerike bola v tom čase spôsobená nakazenou vodou. Začala sa v Peru, kde bolo evidovaných 1,04 milióna chorých a takmer 10 000 mŕtvych.

Zdroj foto: shutterstock