Vdova po spevákovi Dušanovi Grúňovi († 81) Majka Grúňová: Náhle mi osud vzal šťastie spred dverí

Vdova po spevákovi Dušanovi Grúňovi († 81) sa dodnes nezmierila s odchodom milovaného muža. Muž jej života opustil Majku Grúňovú 22. apríla 2024. Koncom mája by oslávil narodeniny, preto v tieto dni na svoju životnú lásku myslí ešte viac. Rana v jej srdci sa stále nezahojila.

S odchodom milovaného manžela sa dá ťažko zmieriť, aj vy stále prežívate hlboký smútok.

Čas je milosrdný, takže o niečo sa to určite zlepšilo. Ale mám v byte na očiach všetky jeho hudobné nástroje – trombón, trúbku, husle, cédečka, veľa nádherných oblekov a smokingov, ktoré by som najradšej darovala niekam do divadla alebo filmárom. Je tu stále so mnou. Večer, keď ho chcem vidieť, si pustím Youtube, je tam veľa videí. A tak sa naňho pozerám a teším sa, spomínam, aké to bolo krásne, keď bol živý a zdravý. Chodím každý víkend do cintorína, vždy mu zapálim veľké kahanca, ktoré horia celý týždeň, aby nebol hrob tmavý.

Myslievate aj na tie ťažké posledné dni?

Mali sme to veľmi ťažké. Videla som na ňom, že bol apatický, nič ho nebavilo. Bolo milosrdné, že ho v nemocnici dali do umelého spánku. Ja som za ním chodila každý deň, celých jedenásť dní, čo bol v umelom spánku. Najviac ma bolí, že sme sa nestihli rozlúčiť. Keď prišla sanitka, len som zavolala za ním, že prídem. Poobede som volala do nemocnice a povedali mi, že s ním pracujú. Mne stále nedochádzalo čo sa deje. Na druhý deň už bol v kritickom stave a nevedela som sa s ním rozlúčiť. Vybozkávala som ho a stále som si nepripúšťala, že leží na smrteľnej posteli.

Pomáha vám keď si ho stále pripomínate? Máte radu ako sa vysporiadať s takýmto smútkom?

Neviem radiť, ale podľa seba viem povedať, že žiaľ je obrovský a stále bude. Myslím že to potrvá dlho a nikdy neprestane. Boli sme spolu 58 rokov, tento rok by sme oslávili 60. Chýba mi, strašne chýba. Na internete som objavila mladého speváka, ktorý má viac piesní o odchode z tohto sveta a často ich počúvam. V jednej z nich spieva - Si len krok predo mnou, ja prídem za tebou.“, a v ďalšej „Nie som preč, som len inde.“. Toto si aj ja opakujem, lebo je to naozaj tak.  Púšťam si tie pesničky, aj Dušanove videá, dívam sa mu do očí a spomínam, ako sa na mňa díval. Som šťastná, že ho vidím a vďačná, že moderná technika to umožňuje. Spomínam na jednu Dušanovu pieseň, v ktorej spieva: „Náhle mi osud vzal šťastie spred dverí.“ To platí teraz o mne. Je to možno zvláštne, ale neviem plakať. Možno keby som sa vyplakala, duši by sa uľavilo. Ale nejde to.

Mali ste spolu veľmi pekný vzťah, prezradíte návod na vybudovanie stabilného manželstva?

Keď je veľká láska, zvládne sa všetko. Život prináša aj dobré aj zlé veci. Prídu ťažšie dni, príde hádka, u nás to tiež tak bolo, ale nikdy sme sa nehnevali dlho. Vysvetlili sme si všetko  a hneď sme sa udobrili. Ale radu neviem dať, len to, že partneri majú k sebe mať úctu a majú sa ľúbiť. Byť si oporou a pomáhať si. Potom sa dá všetko zvládnuť.  Majte sa radi, lebo láska a partnerstvo sú to najkrajšie na svete.

ČO ste si na manželovi najviac vážili?

Mala som 18 rokov, keď sme sa spoznali, bola som mladučká. Veľa som sa od Dušana naučila, bol veľmi inteligentný a rozhľadený. Bol to úžasný človek. Žiaľ, nemali sme deti, o jedno bábätko sme prišli a Dušan mu venoval pesničku. Jeho obrúčku stále nosím na retiazke na krku. Veľmi dobrý človek to bol.

Ktoré obdobie vo vašom spoločnom živote bolo naj?

Spočiatku som chodila do práce, on veľa cestoval a boli sme spolu málo. Keď mal koncerty v zahraničí, nemohla som ísť s ním, lebo  devízový prísľub som dostala iba raz za 2 roky. Aj to som si musela krvopotne vybojovať. Keďže sme nemali deti, báli sa, že zostaneme vonku. Duško raz preto povedal aby som dala výpoveď, že on nás uživí. Odvtedy som mohla byť stále s ním. Dnes som za to veľmi vďačná, lebo tie roky sa už nevrátia. Vymyslel to vtedy správne.

Ste skúsená žena, môžete hovoriť životné múdra, podeľte sa s čitateľmi – čo je podľa Vás v živote najdôležitejšie?

Zdravie. Dušan mal v tomto nešťastie v živote, mal veľmi veľa chorôb. 32 tabletiek denne užíval, dávala som mu ich do štamprlíkov, aby sa mu rozsypali. Volali sme to štamprlíky zdravia. Čiže najdôležitejšie je zdravie a zdravé medziľudské vzťahy. Aby si ľudia vedeli aj prepáčiť, nech zlé veci padnú do zabudnutia a dať  si ďalšiu šancu. Dokázať byť  spolu a šťastní.

Mali ste v mladosti nejaké sny, ktoré sa vám nesplnili?

Nie, ja som mala peknú mladosť. Robila som všetko, čo som ľúbila. Tancovala som spoločenské tance, na Mladej Garde na čajoch si ma vybrali režiséri Grečner a Balaďa. Hrávala som vo filmoch, ale  herectvo ma veľmi nelákalo. Robila som aj modeling, fotila som reklamy s fotografom Schreiberom. Všetko sa mi splnilo, aj rodičov som mala fantastických, milujúcich. Potom som stretla Duška a hneď sme sa do seba zaľúbili. Asi to bolo osudové. V marci sme sa stretli, hneď v apríli boli zásnuby a v novembri bola svadba.

Máte ešte nejaké sny, ktoré by ste si chceli splniť?

Túžim len po zdraví. Pred dvomi roky dozadu mi operovali šedý zákal a teraz sa zistilo, že mám v oku cholesterol. Dá sa z toho oslepnúť, tak som veľmi vystrašená. Bojím sa čo bude ďalej, poctivo beriem lieky aj a kvapky do očí. Prejavuje sa to aj ako zhrubnutie rohovky, tak mi to laserom odstraňovali.

Ako trávite čas, čomu sa venujete, máte nejaké koníčky?

Rada robím v záhradke, sadím, mám plný balkón muškátov. Rada chodím na prechádzky so psíkom. Už to nie je, čo bývalo, lebo aj mne pribúdajú roky, už nemám toľko síl.

Máte pri sebe ľudí, na ktorých sa viete spoľahnúť, ktorí sú vám oporou?

Veľkou oporou je mi susedka, s ktorou sa poznáme roky. Ona mi pomáhala, keď je treba. Chodí ku mne každý deň, vezme ma napríklad na nechty – lebo ešte stále chcem nejako vyzerať. Alebo mi pomáha vybavovať na úradoch, ak treba. Mám aj iné priateľky, aj sestru a neter, ale chápem, že nemajú toľko času. Chodia do práce a majú rodiny.

Ľudia zo šoubiznisu sa vám niekedy ozvú?

Nie, skôr ja niekomu zavolám. Ale nechcem obťažovať, každý má svoj život. Napokon, ja nepatrím do šoubiznisu, to môj manžel tam patril. Samozrejme, poznám sa zo všetkými, ale každý si už žije svoj život. Poviem vám ale jednu príhodu z čias, keď Dušan už bol v nemocnici. Raz večer mi zavolala Marcela Laiferová. Vraj – Majka, zapáľ sviečku. Ja zapálim tiež, budeme sa modliť za Dušana a aby si ho dokázala pustiť. Neviem čo sa stalo, či má Marcela naozaj takú moc, ale naozaj Dušanko ráno zomrel.

Čo vám ešte vie urobiť radosť?

Všeličo na svete. Prekrásna príroda, nejaký pekný výlet. Chystala som sa aj niekam na dovolenku, ale mám problémy s chôdzou a neodvážim sa. Mne robí radosť každá maličkosť. Viem tešiť z každej drobnosti, z milého slova, z ľudí, ktorí sú dobrí.

Zdroj foto: ancn, amg