Angiológ Ľubomír Fľak: Cestovateľská trombóza nemusí byť strašiak dovolenkárov

Dlhé lety, nekonečné hodiny za volantom či práca pri počítači bez prestávky. Žilová trombóza sa často spája s vyšším vekom, no odborníci upozorňujú, že riziko sa týka aj mladých a zdanlivo zdravých ľudí. Kto je najohrozenejší, prečo nestačí spoliehať sa na mladosť a aké jednoduché opatrenia dokážu výrazne znížiť riziko vzniku nebezpečnej krvnej zrazeniny? O cestovateľskej trombóze, jej príznakoch aj najčastejších mýtoch sme sa rozprávali s cievnym špecialistom, angiológom MUDr. Ľubomírom Fľakom, PhD.

Dá sa povedať, že cestovateľská trombóza je civilizačný problém modernej doby?

Rizikové faktory, ktoré vedú ku vzniku cestovateľskej trombózy súvisia s modernou dobou, so životným štýlom západnej civilizácie. Žijeme dlhšie a ľudia vo vyššom veku majú vyššie riziko vzniku trombózy,  je vyššia pravdepodobnosť sprievodného ochorenia alebo užívania určitých liekov, ktoré zvyšujú riziko trombózy. Menej sa hýbeme, je vyšší výskyt obezity a na rozdiel od minulosti, oveľa viacej cestujeme. Platí to, že moderná civilizácia – ľudia, ktorí majú vysoký životný štýl – majú všeobecne vyššie riziko trombózy, než ľudia z chudobnejších krajín.

Kto patrí do najrizikovejšej skupiny? Sú to skôr seniori, alebo sa týka aj mladých ľudí?

Nejde ani tak o tom, či patríte do skupiny seniorov, alebo ste mladý človek. Najväčší problém je, keď sa ľudia počas cestovania nehýbu. V angličtine existuje termín economy class, keď ľudia cestujú lietadlom v najnižšej triede, doslova natlačení v malom priestore jeden na druhého, majú malý priestor pre nohy, vtedy sa môže stať, že si „vyrobia“ trombózu. Rovnako to platí aj pre dlhé cesty autom. Ľudia vo vyššom veku síce majú vyššie riziko vzniku trombózy, ale mladí ľudia zas cestujú častejšie. Takže sa to akoby vyrovná. Na druhej strane, starší človek sa skôr opýta lekára na riziká, na to, na čo si má dať pozor, či má zobrať nejaký liek a podobne. Mladí ľudia to berú tak – som mladý, zdravý, čo sa mi môže stať. Keby som to povedal v absolútnych číslach, tak možno rovnaký výskyt majú seniori aj mladí ľudia. Základ, prečo cestovateľská trombóza vznikne je ten, že človek má ešte nejaké pridané riziko. Môžu to byť mladí ľudia, ktorí majú vrodenú vyššiu zrážanlivosť krvi, a o tom nevedia, ľudia, ktorí majú úraz, nedajú si pozor na dostatočnú hydratáciu, málo sa hýbu počas cesty, chcú sa čo najrýchlejšie dostať autom do cieľa bez zastávky, štyri hodiny vkuse cestujú, čo určite nie je vhodné. Cestovateľská trombóza však vôbec nemusí byť strašiak dovolenkárov.

Môžu dostať cestovateľskú trombózu aj deti alebo tínedžeri? Alebo je to pri nich skôr výnimočné?

Môžu, ale veľmi raritne. Deti majú pri cestovaní predsa len väčší priestor na pohyb, sú neposednejšie, tak sa hýbu. Keď cestujú v aute, rodičia častejšie zastavia, aby si urobili s deťmi prestávku. Ale ak by sme mali vypichnúť nejakú rizikovú skupinu detí, tak sú to deti, ktoré majú nejaký iný rizikový faktor, a to je často nejaký úraz alebo operácia, napríklad majú nohu v dlahe, sadre... Takisto to môžu byť deti, ktoré majú nejaké chronické ochorenia, nádorové ochorenia, ochorenia obličiek, alebo pre svoje ochorenie užívajú lieky, ktoré môžu zvýšiť riziko trombózy.

Dnešná generácia mladých ľudí veľa sedí — pri hrách, mobiloch, streamoch. Je dlhodobé sedenie problém už aj mimo cestovania?

Áno, mali sme viacerých pacientov, ktorí majú tzv. home office, teda pracujú z domu. Sú to napríklad programátori, ktorí sedia pri počítači 12 aj viac hodín a vznikla u nich trombóza. Určite je však riziko nižšie ako v lietadle, predsa len doma sa hýbu viac. Vždy sa však za tým ukázalo čosi navyše, buď tam bola vrodená zvýšená zrážanlivosť, čo som tiež už spomínal, do toho nejaké ochorenie, ktoré viedlo k dehydratácii, alebo to boli ľudia, ktorí chceli posilňovať a urýchliť rast svalov užívaním rôznych prípravkov a navodili si stav, ktorý zvyšuje krvnú zrážanlivosť. V domácom prostredí však trombóza vzniká zriedkavejšie.

Môže teda úplne zdravý človek dostať trombózu?

Teoreticky povedané - nemal by dostať. Za normálnych  okolností má žilová stena výstelku, ktorá bráni prisadaniu krvných doštičiek a vytváraniu zrazeniny. Krv je v rovnováhe – vytváranie a rozpúšťanie zrazeniny. Krv je činnosťou srdca, svalov udržiavaná v pohybe. Ale aj u zdravého človeka, ktorý pravidelne športuje, ak bude sedieť dvanásť hodín v lietadle bez pohnutia, zníži si príjem tekutín, bude mať tesné oblečenie, ktoré mu zaškrtí žilu, tak trombóza môže vzniknúť. A približne u tretiny žilových trombóz nie je príčina v čase vzniku zjavná.

Ako veľmi riziko ovplyvňuje dehydratácia, alkohol či klimatizácia v lietadle?

Ľudia robia chybu, keď nepijú. Argumentujú, že nechcú často chodiť na toaletu a rušiť vedľa sediaceho pasažiera. Alebo cestujú autom a chcú mať cestu čo najrýchlejšie za sebou. Základný rizikový faktor je však sedenie bez pohybu, stav hydratácie je doplňujúcim rizikovým faktorom. Pitie tekutín je preventívny faktor, lebo udržuje krv „riedku“, núti človeka postaviť sa a ísť na WC, krátko sa poprechádzať. Na prevenciu trombózy stačí 10-15-minútová zastávka, poprechádzanie sa.

Je pravda, že lietanie je rizikovejšie než cestovanie autom alebo vlakom?

Cestovanie lietadlom je spojené s nižším tlakom a vlhkosťou v kabíne, čo sa uvádza ako spolupodieľajúci sa rizikový faktor. Rizikové sú lety nad 4-5 hodín, a hlavne dlhé 8-12 hod lety. Teda dá sa povedať, že cestovanie autom a hlavne vlakom, kde je možnosť pohybu väčšia je menej rizikové. Pri cestovaní lietadlom treba určite zabezpečiť cirkuláciu krvi v dolných končatinách – cvičiť v lýtkových svaloch – päta, špička, rotácia v členku 10-krát vždy keď si spomeniem, poprechádzať sa. Vhodné je miesto v uličke alebo núdzový východ, je tam lepšia možnosť vystrieť končatiny.

Sú nebezpečnejšie nočné lety, pri ktorých človek niekoľko hodín bez pohybu spí? Často sa hovorí o „economy class syndrome“. Je to reálny medicínsky pojem, alebo mediálny strašiak?

Čím dlhší je let, tým je vyššie riziko vzniku trombózy. Platí to aj v prípade prestupných letov, tam sa hodiny spočítavajú. Nebolo však preukázané, že v nočných a v denných hodinách je riziko odlišné. Skôr je to o polohe tela. Ak zaspíte na sedadle so skrčenými nohami a ešte viac si zhoršíte prietok krvi od predkolenia, tak si môžete nahnať problém. Je ideálne mať pri spaní polohu s čo najviac vystretými nohami, aby sme umelo nezablokovali prietok krvi. Neodporúčal by som užiť pred letom liek na spanie, aby ste let prespali. Lieky vás dokážu utlmiť natoľko, že zaspíte aj pri nepohodlnej polohe.

Ľudia si často dávajú pred letom alkohol „na upokojenie“. Ako alkohol vplýva na krvný obeh a riziko trombózy?

Vyslovene, že by samotný alkohol pri cestovaní lietadlom ublížil, to nie. Problém je, ak sa ho skonzumuje veľa, prípadne ak sa kombinuje s liekmi na spanie. Práve preto, lebo človek zaspí na niekoľko hodín v nepohnutom stave. To by som bral ako riziko.

Je pravda, že riziko trombózy sa nezvyšuje len počas cesty, ale aj niekoľko dní po nej?

Áno, aj definícia hovorí, že ako cestovateľská trombóza sa označuje trombóza diagnostikovaná aj osem  týždňov po návrate. Cesta môže spôsobiť vznik malej trombózy, ktorá sa klinicky prejaví neskôr. Ale laboratórne štúdie ukázali, že dlhá cesta spôsobí zmenu krvnej zrážanlivosti, či zmeny na žilových chlopniach. Hlavne však ide o postupné narastanie trombózy po skončení letu a jej neskoršie preukázanie sa.

Kedy po návrate z dovolenky treba spozornieť a ísť k lekárovi?

Hlavné príznaky sú opuch lýtka, prípadne opuch okolo členku, tuhosť v lýtku, bolesť, ktorá sa zvýrazňuje po dlhšej chôdzi či státí. Ďalej si treba všímať začervenanie až sfialovenie kože, zvýraznenie povrchových  žíl. Všímať si tieto príznaky by mali hlavne osoby s ďalšími rizikovými faktormi pre vznik trombózy (ochorenie, úraz, rodinná anamnéza).

Môže sa trombóza prejaviť aj nenápadne — napríklad len bolesťou lýtka či zadýchavaním?

Môže. Subjektívne ťažkosti - opuch a bolesť – môžu byť minimálne a vyskytujú sa u cca 75 – 80 % postihnutých. Niekedy príznaky trombózy nemusia byť zjavné a objavia sa až príznaky pľúcnej embólie, teda vycestovania krvnej zrazeniny do pľúcneho riečiska. Tými príznakmi sú zadýchavanie sa, kašeľ, pichavá alebo zriedkavejšie tlaková bolesť na hrudi, odpadnutie, búšenie srdca, pokles tlaku krvi.

Ovplyvňuje riziko trombózy aj stres z cestovania alebo nedostatok spánku?

Nie sú o tom dôkazy. Tieto faktory skôr vedú k vysokému krvnému tlaku a poškodeniu v arteriálnom systéme.

Keby ste mali vyvrátiť jeden najväčší mýtus o trombóze, ktorý by to bol?

Je to veta: Ľahko a jednoznačne ju diagnostikujem.

Tehotné ženy bývajú opatrné pri lietaní. Je obava z trombózy v tehotenstve na mieste?

Áno. Tehotenstvo i stav po pôrode (šestonedelie) 2 až 9-násobne zvyšujú riziko trombózy. Riziko zvyšuje i hormonálna liečba – antikoncepcia, substitučná terapia. Obava neznamená, že nebudem cestovať, ale maximálne využijem preventívne opatrenia.

Kompresné podkolienky — módny strašiak alebo naozaj účinná prevencia? Komu ich odporúčate?

Vôbec nemusia byť strašiak – existuje široká škála farieb, vzorov, materiálov, často sa kompresné podkolienky hodia k oblečeniu. Štúdie dokázali zníženie rizika cestovateľskej trombózy pri nosení kompresných podkolienok. Určite sú potrebné pre osoby s vyšším rizikom vzniku trombózy a letoch nad 4 až 5 hodín, po úraze, operácii, pre osoby s onkologickým ochorením, pre tých, ktorí už mali v minulosti trombózu, pre tehotné ženy. Vhodné aj pre osoby s nízkym rizikom pri letoch nad 8 hodín. Kompresné podkolienky zároveň zmierňujú subjektívnych ťažkosti spôsobené zvýšením tlaku v žilách dolných končatín pri dlhom cestovaní či státí, znižujú riziko zhoršovania sa kŕčových žíl.  

Sociálne siete sú plné rád na prevenciu trombózy — od aspirínu pred letom až po rôzne výživové doplnky. Čo z toho je mýtus a čo naozaj funguje?

Z liekov fungujú tie, čo majú antikoagulačné pôsobenie – injekcie u ľudí známe ako „včeličky“, ale i modernejšie vo forme tabletiek. Aspirín takéto pôsobenie nemá, ten ovplyvňuje krvné doštičky, ktoré hrajú úlohu pri arteriálnej trombóze a minimálnu pri žilovej. Nebol dokázaný ochranný vplyv aspirínu pred vznikom cestovateľskej trombózy. Ak teda užiť nejaký liek, tak ten, čo funguje, ale hlavne vtedy, keď je indikovaný – teda ak lekár predpokladá vysoké riziko trombózy.

Ak človek už trombózu v minulosti prekonal, znamená to koniec dlhého cestovania?

Určite nie. Treba na to myslieť a urobiť preventívne opatrenia, vrátane zváženia farmakologickej prevencie. A pri príznakoch čo najskôr ísť na vyšetrenie cievnym špecialistom.

Ak by ste mali dať tri najdôležitejšie rady každému, kto sa toto leto chystá cestovať, aké by boli?

V rámci prevencie cestovateľskej trombózy: 1. Pohyb dolných končatín – cvičenia v členku, vystieranie končatín, poprechádzať sa. 2. Kúpte si kompresné podkolienky – prvú kompresnú triedu (preventívne, nie je potrebný recept a je široká škála farieb a materiálov). 3. Dbajte na príjem tekutín – pred a počas letu – nie iba alkohol a káva.

Zdroj foto: ancn, NÚSCH, Shutterstock