Pripomíname si nedožité 85. narodeniny Zory Kolínskej († 60): Šarmantná profesionálka

Ak by jej bolo osudom dopriate dožiť sa, 27. júla 2026 by speváčka a herečka Zora Kolínska († 60) oslávila 85. narodeniny. Určite by to bol veľký žúr so všetkými priateľmi, ktorých mala požehnane. Lebo každý, koho sa dnes na ňu opýtate, hovorí o nej v superlatívoch.

Nielen ako o umelkyni, aj ako o človeku. Speváčka Marcela Laiferová o nej hovorí: „Bola verná kamarátka, väčšina priateľov, ktorých mala, boli dlhoroční priatelia. To sa mi veľmi páčilo a tiež sa snažím držať sa mojich starých kamarátov. Zorka mala v sebe to, čo umelkyňa potrebuje – talent a krásu. Bola zodpovedná ku svojmu telu, starala sa o to, ako vyzerá. Keď človek robí takú prácu, musí na to myslieť. Bola  koncentrovaná na svoju profesiu, na šport a na ľudí, ktorých mala rada. Bola som veľmi šťastná, že som patrila do skupiny jej priateľov. Stretávali sme sa nielen pri práci, ale i v súkromí. Bola mimoriadne športovo nadaná a to mi bolo veľmi sympatické. A nielen ja som ju mala rada, ale i celá moja rodina. Boli sme naozaj blízke priateľky. Bola som jedna z prvých, komu ukázala Juraja Kukuru. Vtedy som spievala v Tatra Revue, povedala, že mi privedie predstaviť jedného  veľmi zaujímavého človeka. Hovorila o ňom, že je vynikajúci herec a je úplne iný, ako ostatní muži.“

Osudné stretnutie 

Práve Marcela Laiferová zoznámila Kolínsku s jej neskorším manželom doktorom Igorom Petrom. „Bol môj gynekológ a priateľ. Zorka mala nejaké zdravotné problémy a mala ísť na operáciu, ale odkladala to. Na jednej lyžovačke sa vyskytli obaja v rovnakom čase, tak som ich zoznámila. Hneď ju objednal na vyšetrenie, neskôr ju aj operoval. Ale aj sa do nej zaľúbil, z čoho som mala veľkú radosť. Mali radi rovnaké veci, zdieľali lásku k obrazom, on miloval kvety, pestoval všelijaké zvláštne rastliny. Prežili spolu krásne spoločné roky až do jej smrti.“

Nadaná od útleho veku

Zora Kolínska sa narodila českým rodičom, ktorí sa počas prvej republiky prisťahovali na Slovensko do Popradu. Keď mala osem rokov, tragicky jej zahynula matka. Otec sa neskôr znova oženil a k deťom z prvého manželstva, Zore a Ctiborovi, pribudla ešte Lívia. Zora už ako žiačka základnej školy recitovala, vyhrávala súťaže. Jej brat Ctibor o nej hovorí, že bola vždy razantná, dokázala sa o seba postarať. Po gymnáziu zvažovala, akým smerom sa vybrať ďalej. Lákala ju veterina, medicína aj herectvo. Ako sa napokon rozhodla, je zrejmé. Už počas štúdia nemala núdzu o nápadníkov, dvoril jej aj Josef Abrhám († 82). Vo dvorení bol však oveľa vytrvalejší Milan Lasica. V deň promócií na VŠMU sa zaňho vydala, ale ich manželstvo trvalo iba osem rokov. Zoro Laurinc, ktorý so Zorou veľa spolupracoval, spomína: „S Milanom Lasicom bývali oproti Gymnáziu na Gröslingovej, hore mali terasový byt. Raz som išiel okolo a vonku na ulici boli žiaci gymnázia a bavili sa o tom, že tam hore býva Kolínska. Hneď vbehli dnu, že z triedy na poschodí budú mať lepší výhľad. To je dôkaz, že aj mladí ľudia ju obdivovali.“

Druhý a tretí muž

Po rozvode s Milanom Lasicom († 81) si získal jej srdce Juraj Kukura. „Žil som s ňou sedem krásnych rokov a veľa som sa od nej naučil. Ja si myslím, že chýba nielen mne, ale aj slovenskému umeniu,“ povedal Novému Času pri desiatom výročí jej úmrtia. Dodal ešte: „Niekoľkokrát som povedal, že Zorka v mojom živote veľmi veľa znamenala.“  

Tretí muž, gynekológ Igor Peter († 77) bol po jej boku dvadsaťšesť rokov a len pár dní pred smrťou sa v nemocnici vzali.

Kariéra

Po štúdiu pôsobila v Trnavskom divadle, v bratislavskom Divadle poézie, Divadle na Korze, Novej Scéne, bola spoluzakladateľkou Divadla Astorka – Korzo 90. Výraznou súčasťou jej práce bolo účinkovanie v rôznych televíznych hudobných reláciách. Po odchode Ivana Krajíčka († 57) prevzala moderovanie obľúbenej relácie Repete. Mimochodom Ivan Krajíček vraj o nej hovorieval, že má najkrajšie nohy v slovenskom šoubiznise. Naspievala desiatky pesničiek a vyšlo jej niekoľko sólových platní, účinkovala v mnohých televíznych a divadelných inscenáciách, hrala vo filmoch. Za svoju prácu a umelecké výkony dostala viacero ocenení, spomeňme aspoň DOSKY z roku 1998 za postavu Akuliny v inscenácii hry Maxima Gorkého Scény z domu Bessemenovcov - Meštiaci, Divadlo Astorka Korzo '90. Jej priatelia spomínajú, že mala pozoruhodný zmysel pre humor a vďaka tomu zažiarila aj v komických postavách. Vo svojom speváckom repertoári mala nielen populárne piesne, ale aj šansóny.

Po revolúcii v roku 1989 sa vrhla do podnikania. V budove bratislavského Domu novinárov otvorila predajňu s nábytkom. Nie však obyčajný obchod, ale exkluzívny salón s výnimočným tovarom, ktorý pre zákazníkov nechávala vyrábať na mieru. Speváčka Marcela Laiferová bola tiež jej zákazníčkou: „Kúpila som si od nej prekrásne kúsky. Niečo z toho mám dodnes, a niečo sa žiaľ, pri sťahovaní poškodilo a veľmi to banujem.“

Vždy šarmantná

So svojimi spomienkami sa podelil aj blízky kolega Zoro Laurinc. „Zora bola jedným z pilierov vtedajších zábavno-hudobných relácií, ktorých sa robilo veľa. Moje prvé stretnutie so Zorou Kolínskou? V roku 1966 som vyhral Zlatú kameru v šansónoch a potom som účinkoval v relácii Mladé obzory. Samozrejme, všetko sa vysielalo naživo. Predtým sme mali skúšku vo veľkej sále v Dimitrovke. V tomto programe mala spievať aj Zora, ale neprišla na kamerové skúšky. Vtedy mala angažmán v Trnavskom divadle. Pani režisérka Bachnárová povedala, že nevadí, že nebola na skúške, ona je profesionálka, ona to zvládne. A tak aj bolo. Na vysielanie Zora prišla, bola veľmi šarmantná a milá. Dokonca sme si tak padli do oka, že po vysielaní sme išli spolu električkou – ona bola mladučká a ja ešte mladší. Vtedy boli ešte električky s otvorenou plošinou, tam sme stáli, nechali sme sa ovievať letným vzduchom a vykrikovali sme na chodcov. Veľakrát sme spolu robili nahrávky pre televíziu, hlavne veľa bábkových inscenácií. Vtedy sa preferovala pre deti bábková tvorba. Nahrávali sme to najmä v noci, po predstavení v divadle v štúdiách Slovenského rozhlasu na terajšom Jakubovom námestí.“

Vždy profesionálka

Zoro Laurinc otextoval okrem piesní pre iných interpretov aj pesničky pre Zoru Kolínsku. „Jej brat, Boro Kolínsky pracoval vo vydavateľstve OPUS a ja som s ním úzko spolupracoval. Chodieval som tam a nosil texty, ktoré si u mňa objednali. Jedného dňa mi Boro hovorí – Počúvaj, ty si ešte nenapísal nič pre Zoru! Dal mi pesničku Lu-Le-La, aby som ju otextoval a tá sa potom stala veľmi populárnou. Ešte si spomínam na Malú televíznu hitparádu. Dramaturg Miloš Lánik vymyslel, že bude duo Zora-Zoro. Vybrali nám pesničku, dostali sme k nej podklady. Ešte pred nahrávkou sme sa stretli a Zora hovorí: Vieš čo, nebudem to robiť. Nehnevaj sa, ale ja by som vedľa teba vyzerala ako tvoja mama, ja nemôžem s tebou spievať,“ s úsmevom spomína Zoro Laurinc.

Hovorí, že ju obdivoval ju ako ženu, ktorá bola vždy nádherne upravená, pôsobila príjemne, bola bezprostredná. „A, samozrejme, vždy bola obrovský profík. Pamätám si, keď sme spolu robili nočné nahrávky bábkových rozprávok, tak bolo pochopiteľné, že po celom dni sme boli už unavení. Niektorí k tomu pristupovali ležérne, veď to je iba bábková rozprávka. Zora ale nie, zakaždým odviedla prvotriedny výkon. Keď nebola s niečím spokojná, sama požiadala réžiu, že to nahrá ešte raz a lepšie.“

Predčasný koniec

V apríli 2002 jej pracovný kolotoč zastavila vážna diagnóza. Podstúpila operáciu mozgu a zdalo sa, že sa uzdraví. Nasledovala druhá operácia, po ktorej sa jej stav rapídne zhoršil. Ako sa po rokoch ukázalo, príčinou mala byť otrava krvi. 17. júna 2002 sa jej životná púť skončila.

Ako si na posledné stretnutie s ňou spomína Zoro Laurinc? „Chcela aby som jej otextoval pesničku Šepotám, ktorá bola vtedy v Česku veľmi populárna. Urobil som to a potom urobila niečo, čo predtým nikdy nespravila. Zavolala mi, povedala kedy a kde to nahráva a aby som prišiel. Tak som šiel, urobili sme ešte na mieste pár maličkých opráv. Pesnička sa nahrala, páčila sa nám všetkým. Vyobjímali sme sa a viac som ju už nevidel. Vraví sa, že každý je nahraditeľný, ale nie je to celkom pravda. Každý človek na tomto svete – a je jedno, či zatĺka klince na stavbe alebo je napríklad umelec - je osobitý. Má svoj osobitý ľudský prejav, umelec svoj jedinečný umelecký prejav, má svoju auru. A to nedá nijako nahradiť. Zora bola výnimočná a obľúbená. Každý jeden človek, či už sa ňou stretol osobne, alebo ju spoznal len z obrazovky a pódia, mal tisíc dôvodov na to, aby si ju obľúbil. A to tu zostane po nej navždy, nemôže to nepretrvať.“

Zdroj foto: ancn