Generál Ján Golian bol v auguste 1944 vrchným veliteľom SNP a dodnes patrí k najzáhadnejším postavám našej histórie. (Zdroj: Tina Botková, Igor Stančík)
Nakrútili film o skutočnej legende. Generál Ján Golian bol v auguste 1944 vrchným veliteľom SNP a dodnes patrí k najzáhadnejším postavám našej histórie. Zachovalo sa len zopár fotografií s jeho podobizňou a i napriek nepriaznivej dobe na väčšine z nich sa, paradoxne, usmieva. Golian bol komunistickým režimom na desaťročia vymazaný z mapy poznania. Aj to inšpirovalo režiséra Juraja Štepku a scenáristu Petra Rajčáka k tomu, aby na filmovom plátne oživili jeho príbeh. Pre Nový Čas Nedeľa exkluzívne porozprávali o detailoch nakrúcania.
Režisér Juraj Štepka a scenárista Peter Rajčák tvoria už zohratý tandem. V minulosti spolupracovali na filmoch Moje povstanie 2 (2019) a Mlčanie (2020), pričom oba sú venované udalostiam z augusta 1944 a boji proti fašizmu. Tentoraz prichádzajú s filmom Generál Golian, ktorý uzatvára ich filmárske ťaženie z prostredia povstaleckej histórie.
„Za mňa je Ján Golian jedna z najväčších postáv slovenských dejín 20. storočia. Hrdinov je skutočne málo a hľadáme ich zväčša tam, kde nie sú. Dnes vidíme, ako sa z rôznych postavičiek a ľudkov hrdinovia a bohužiaľ na tých skutočných zabúdame,“ vysvetľuje svoje motivácie režisér filmu Juraj Štepka a dodáva: „Verím, že po premiére nášho filmu sa Slovensko konečne dozvie, kto bol a kým bol generál Ján Golian.“
Usmiaty dôstojník
Narodil sa 26. januára 1906 v Dombóváre (dnešné Maďarsko, red. poz.) slovenským rodičom. Ján Golian vyštudoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave a v roku 1927 získal hodnosť poručík delostrelectva. Neskôr pokračoval v štúdiu na Vojenskej vysokej škole v Prahe a v roku 1937 prijal hodnosť kapitán. Príčiny, prečo vstúpil do armády boli jednoznačne existenčné.
Rodina nemala dostatok peňazí a chcela synovi zabezpečiť lepšiu budúcnosť. „Pre chlapcov z chudobných rodín na vidieku bol vstup do armády často jedinou zárukou ako urobiť nejakú kariéru a slušne vyžiť,“ objasňuje scenárista filmu Peter Rajčák. Ten zároveň ako niekdajší učiteľ dejepisu, dozeral na detaily a hodnovernosť stvárnenia historických reálií v spolupráci s historikmi Múzea SNP v Banskej Bystrici a Historickým ústavom SAV v Banskej Bystrici. Tvorcov filmu na Golianovi ihneď od začiatku zaujala jeho prirodzená ľudská charizma.
„Keď sme si po prvýkrát pozerali Golianove fotky z archívov, videli sme na nich dôstojníka, ktorý sa usmieval. A to u ostatných generálov ako boli Viest, Malár, či Čatloš nebolo. Boli to zamračení páni v uniformách a prísne autority,“ porovnáva Rajčák.
Režisér Juraj Štepka (Zdroj: Tina Botková, Igor Stančík)
Osudová láska
Goliana a jeho budúcu manželku spojila láska ku koňom a jazdectvu. V Prahe 16. júna 1934 sa zosobášil s dcérou finančného právnika Jarmilou Peterkovou. A hoci obaja veľmi túžili po dieťati, ich manželstvo bolo dlhých desať rokov bezdetné. Nakoniec sa vytúženého potomka predsa dočkali. Golianovi sa len 20 dní pred vypuknutím povstania narodil dlhoočakávaný syn Ivan.
Scenáristi teda nemuseli dlho hľadať silné motívy. „Akokoľvek budeme Golianovi vyčítať, že opustí svojho novonarodeného syna a ženu, ktorých už nikdy neuvidí, on bol jednoducho chlapom princípu. Vedel, že obetovať sa znamená niečo viac,“ hovorí režisér a spoluautor scenára Juraj Štepka. Aj on sám je otcom a priznáva, že v scenári sa pre tento postoj s Golianom aj niekoľkokrát vo svojom vnútornom dialógu pohádal.
„Najprv som mu vyčítal, čo je za otca a za chlapa, keď opustí svojho malého syna, aby možno vstúpil do dejín. Nevedel som mu to odpustiť, a až po určitom čase som na to prišiel. Práve toto je to hrdinstvo! Obetovať sa. Vedel, na akej stane treba stáť. Rozhodol sa – a rozhodol sa správne. Tušil, že tým zmení dejiny krajiny, v ktorej žije a tušil, že možno príde o život. Napriek tomuto všetkému nezaváhal. Syn Ivan bol na otca hrdý do konca života. Bol preňho veľkým vzorom,“ vysvetľuje Štepka. Podľa jeho kolegu Rajčáka, tak mal Golian akoby jeden front navyše a zvádzal na ňom svoj osobný súboj.
„Bol obklopený ľuďmi ako Tiso, Viest alebo Hitler, ktorí deti nemali. A o to ťažšia bola jeho dilema, lebo svojím rozhodnutím ovplyvnil celú rodinu. Taký človek zrazu uvažuje úplne ináč. Čo je väčšie hrdinstvo, nechať svoju rodinu napospas alebo postaviť sa za 60-tisíc ľudí v Slovenskom národnom povstaní?“
Tvorcovia filmu prehovorili pre Nový Čas Nedeľa exkluzívne o detailoch nakrúcania. (Zdroj: Tina Botková, Igor Stančík)
Začnite s vysťahovaním
29. augusta 1944 vyslovil len 38-ročný generál, Ján Golian známu vetu: „Začnite s vysťahovaním!“. Práve týmto heslom dal pokyn slovenským jednotkám, aby sa aktívne bránili tým nemeckým. Začalo ozbrojené povstanie proti nacistickej okupácii a ľudáckemu režimu. Pred vypuknutím Slovenského národného povstania stihol Golian poslať svoju manželku aj s dieťaťom do bezpečia. Odviezli ich lietadlom a už nikdy sa nevideli.
Bojové scény do filmu Generál Golian sa nakrúcali v Karpatoch aj v Alpách. „Týmto filmom chceme ukázať aj európsky rozmer Slovenského národného povstania. Bojovalo v ňom vyše tridsať národností,“ ozrejmuje scenárista Rajčák. Avšak povstalci dokázali odolávať nemeckej presile len dva mesiace. Okrem generála Jána Goliana, ktorého si vo filme zahrá herec Ondrej Hraška, je ďalším kľúčovým veliteľom a jeho spolupracovníkom generál Rudolf Viest. Toho stvárni herec Milan Mikulčík.
Obaja viedli armádu povstaleckého územia a po ich zajatí nacistami v novembri 1944 boli popravení v koncentračnom tábore Flossenbürg.
Chlapčenská iskra
Generála Goliana si zahral už spomínaný Ondrej Hraška (31). Mladého herca mal režisér Juraj Štepka napozeraného z Radošinského naivného divadla, ktoré vedie jeho otec Stanislav Štepka. Hraška je členom divadelného súboru už 13 rokov a v jednom z predstavení dokonca stvárnil aj generála Milana Rastislava Štefánika. Možno aj preto bol výber neopozeraného herca pre tvorcov jasnou voľbou.
„Keď sme sa so scenáristom Petrom Rajčákom začali rozprávať o Golianovi, rozmýšľali sme, kto by ho mal hrať. Navyše Golian je neznáma postava, zachovalo sa len zopár jeho fotografií. Ľudia nielenže netušia, ako vyzeral, ale ani to, kým bol. A my sme chceli byť divákom s našim príbehom uveriteľní,“ hovorí režisér Štepka. Aj preto sa rozhodli siahnuť po tvári, ktorá nie je stotožnená s inými filmovými postavami. „Ondro mal v sebe niečo prirodzené, čo Juraj cítil hneď od začiatku. Bola to rana na prvú. Jeho chlapčenský úsmev sa jednoducho nedá zahrať,“ vysvetľuje scenárista Rajčák.
V úlohe Rudolfa Viesta sa predstaví Milan Mikulčík. (Zdroj: Tina Botková, Igor Stančík)
V Golianovej koži
A tak začal herec Ondrej Hraška postavou generála Jána Goliana doslova žiť. „Ondro začal cvičiť, behať, chudnúť. Hovoril si, budem mať aj milostnú scénu, vyzlečiem sa, tak musím predsa nejako vyzerať! Chcel sa pred českou herečkou Annou Fialovou pochváliť svojou postavou,“ smeje sa režisér Štepka. Mladý herec sa kvôli svojej úlohe učil jazdiť na koni, či strieľať zo zbrane.
„A hlavne, začal mentálne žiť ako Golian. Na niekoľko mesiacov sa ponoril do svojej postavy. Začal sa rovnako česať a holiť, snažil sa Goliana pochopiť a myšlienkami byť stále s ním. Na pľaci bolo výrazne vidieť, že si tam neodskočil len tak, ale priamo z domu prišiel ako hotový Golian a žil s nami jeho príbeh…,“ vykresľuje Štepka. A ako videl svojho hrdinu samotný Hraška? „Golian bol veľmi ľudský a s každým sa snažil rozprávať ako so seberovným. Zároveň mal jeden veľký sen, aby jeho dieťa vyrastalo v slobodnom demokratickom Československu. A za tento ideál aj bojuje. Nezaujímajú ho metále,“ približuje Hraška.
Komunisti ho vymazali
A hoci Ján Golian a Rudolf Viest zaplatili za svoju odvahu najvyššiu cenu, uznania sa takmer nedočkali. Pre nastupujúci komunistický režim sa na štyri desaťročia stali zradcami. Boli doslova vytláčaní z dejín, literatúry, či z myslí vôbec. Komunisti ich rodiny uväznili a vyšetrovali vo vykonštruovaných súdnych procesoch. Aj jediný potomok po generálovi Golianovi, jeho syn Ivan, niesol po celý život na pleciach ťarchu osudu svojich rodičov. Satisfakcie sa mu dostalo až v roku 1991, keď prezident Václav Havel jeho otca rehabilitoval a osobne mu povedal, že Ján Golian bol hrdina.
„Golian nechcel vstúpiť do dejepisných osnov, netúžil byť hrdinom, on to v sebe jednoducho mal. Jeho vodcovstvo bolo prirodzené. Nikdy sa nasilu netlačil vpred a nechcel mať veľké prejavy a odkazy. Vydal sa na cestu a ľudia ho nasledovali. Postaviť sa zlu a obetovať pre to všetko je dodnes jeho dôležitým odkazom,“ uzatvára režisér filmu Juraj Štepka.
8
