Eva Mores (33) je slovenská herečka, ktorá má na všetko jasný názor a veľmi otvorenú myseľ. Keď mala 6 rokov, rodičia sa rozviedli a do ich rodiny pribudol aj nevlastný otec. Jej rodina je ukážkou toho, ako možno aj po rozchode dvoch ľudí zachovať rodinný vzťah a vzájomnú blízkosť. Napriek tomu, že o súkromí nerada hovorí, prezradila, či je momentálne šťastná, aké témy ju dnes najviac pália, ale aj to, či film Prameň o sterilizáciách žien v nie až takej dávnej československej minulosti zmenil jej pohľad na materstvo. Novému Času Nedeľa prezradila aj to, či sa na Slovensku dá vyžiť z herectva, ak herečka neúčinkuje v televíznych seriáloch a tiež, prečo ona sama seriály opustila.
Verejnosti ste sa dostali do povedomia najmä ako seriálová herečka, dnes sa už však seriálom nevenujete. Prečo ste sa preorientovali späť na svoje pôvodné herectvo?
Pravdupovediac, neviem, ako mám na túto otázku odpovedať, lebo filmy a divadlo som robila dávno predtým, ako som natočila tie tri seriály, čo som v živote natočila. Filmov a divadelných predstavení mám na konte viac ako seriálov. Žiadnym iným smerom som sa orientovať nezačala. Som orientovaná celý čas rovnako.
Aký herecký smer vás vlastne láka najviac?
Divadlo. Film je práca, ktorá ma baví a keby nebol, chýbal by mi. Ale divadlo je vášeň, bez ktorej si môj život neviem predstaviť. Je to taká zvláštna mágia, ktorá ma spája s divákmi spôsobom, ktorý je možný len cez divadlo. Tá energia medzi hercom a divákom v divadle kumuluje natoľko intenzívne, že kormidlo toho, čo na tých doskách vzniká, vlastne s tým divákom držíme spolu. Každý zo svojho konca, ale závisíme od seba. Akoby som s divákom bola na chvíľu jeden organizmus. Zároveň si dovolím tvrdiť, že aj z profesijného hľadiska je mojou najsilnejšou stránkou práve divadlo.
Napriek tomu vám asi aj seriály niečo dali.
Jasné, že dali. A dosť veľa. Ja v žiadnom prípade nie som ten typ herečky, ktorá točí seriály len pre peniaze. Žiadnu prácu nemôžem robiť len pre peniaze, to by ma hrozne frustrovalo. Za päť sekúnd by som vyhorela. Vlastne všetky projekty, ktoré som v živote odmietla, som odmietla práve preto, že jediný prínos, ktorý by som z nich mala, by boli peniaze. A to je málo. Tie peniaze pre mňa musia byť len zrkadlom energie, ktorú do toho vložím. Skutočný prínos musí byť hlbší. V prípade seriálov je to okrem iného - hlavne kvôli tomu tempu - istá remeselná zručnosť. Na to sú seriály super. Samozrejme, nie všetky. Preto som natočila len tri. Najradšej som mala postavu Ivany Sklenárovej, ale najradšej spomínam na spoluprácu s režisérom Janom Novákom (Nemocnica). Jeho si fakt vážim.
Dá sa na Slovensku prežiť ako herečka bez práce na seriáloch?
To záleží od toho, aké má človek štandardy a nároky na seba a na život ako taký. Podľa mňa sa to dá. Ale či by som takto odpovedala, aj keby som splácala hypotéku a piatim deťom šetrila na štúdium, to neviem. Hlavne sa mi na toto ale ťažko odpovedá, lebo sa cítim trochu hlúpo pri predstave, že to číta niekto, kto robí neporovnateľne ťažšiu robotu za neporovnateľne menšie peniaze, čo je v podstate väčšina ľudí na Slovensku, lebo väčšina povolaní v tejto krajine je finančne absolútne nedocenených. Napríklad učitelia. Sú milionkrát dôležitejší ako herci, a zarábajú oveľa menej. Tá úmera je absurdná.
Onedlho príde do kín film Prameň, v ktorom stvárňujete rómsku mamu troch detí. Zdá sa, že ste padli do hľadáčika kvalitných slovenských režisérov, dva filmy ste nakrútili pod vedením ženy a dva pod vedením muža. Lepšie sa vám pracuje pod vedením muža alebo ženy?
To, ako sa mi s kým pracuje, vôbec neposudzujem na základe pohlavia. Zatiaľ som mala šťastie na režisérov a režisérky, s ktorými sa mi pracovalo super. A ak narazím na niekoho, s kým sa mi bude pracovať ťažko, tak to tiež bude dôležitá skúsenosť.
Prameň je film, ktorý spracúva umeleckým spôsobom mimoriadne citlivú tému československej histórie, kedy boli koncom minulého storočia sterilizované ženy bez informovaného súhlasu. Čím vás táto téma zaujala?
Napríklad aj tým, ako málo o nej ľudia vedia, mnohí vôbec netušili, že sa to dialo. A pritom je to taká obrovská trauma. A ešte zdrvujúcejšie na tom je, že na Slovensku za to tie ženy neboli dodnes nijakým spôsobom odškodnené. To mi príde trestuhodné.
Zmenil film nejakým spôsobom váš pohľad na rómske etnikum na Slovensku či v susedných Čechách?
Môj pohľad na rómske etnikum je celý život rovnaký. Prehlbuje sa len počtom osobných skúseností. Ja mám v rámci osobného života k rómskej komunite veľmi blízko, o to vzácnejšie bolo pre mňa zažiť zrazu túto blízkosť aj v rámci profesie.
Stvárňujete Rómku, matku troch detí, s čím bezprostredne súvisí, že ste nakrúcali v rómskej osade. Ako to prebiehalo? A prekvapila vás niečím rómska osada a život v nej?
Nebola to pre mňa prvá skúsenosť s rómskym prostredím, takže nič z toho, čím to pre mňa bolo zaujímavé, nebolo pre mňa nové. Keby som mala vymenovať, čo všetko je pre mňa v rámci rómskej kultúry a mentality podnetné a zaujímavé, tak aj v prípade, že by som hovorila len o konkrétnych situáciách v rámci osobnej skúsenosti, bola by tá odpoveď nekonečná. Užila som si to. Cítila som sa tam viac než vítaná a hlavne absolútne prijatá. Užili sme si to vzájomne. Spolu.
Myslím, že téma materstva je niečo, čo možno aj sama tak trochu v sebe riešite, pred pár mesiacmi ste sa verejne vyjadrili, že deti sama nechcete. Zmenil film Prameň nejakým spôsobom váš pohľad na tému materstva?
Nezmenil.
Napriek tomu sa zdá, že vy sama ste mali pekné detstvo, na sociálnych sieťach otvorene píšete, že ste dieťa troch rodičov.
Priznám sa, že mám trochu zábrany rozoberať témy zo súkromia, ktoré nie je len moje. Myslím, že mám zodpovednosť voči súkromiu mojej rodiny. Ale tak asi môžem povedať, že moji rodičia sa rozviedli, keď som mala šesť rokov. Naša rodina sa tým nerozpadla. V podstate sa len rozšírila o ďalšieho člena - môjho nevlastného otca.
Aktuálne, ak sa nemýlim, ste šťastne nezadaná. Ako si predstavujete svoju budúcnosť?
Žena ak je nezadaná, tak jedine šťastne. Neviem, ako to majú muži, ale vedzte, že ak je žena nezadaná, tak preto, že sa tak rozhodla. Mám pocit, že muži vo všeobecnosti majú takú prirodzenú tendenciu hrnúť sa do vzťahov, a ak je muž slobodný, je to často preto, že mal proste smolu. U ženy je ten slobodný život voľba. Každopádne, to či som zadaná, alebo nezadaná, by som si asi v tomto bode môjho života chcela nechať pre seba, tieto veci sú pre mňa sväté. Môžem ale potvrdiť, že som šťastná.
Témy materstva, sterilizácie žien bez ich informovaného súhlasu sú veľmi dôležité. Aké iné témy ešte vás osobne pália?
Dosť ma páli miera korupcie, nedocenení zdravotníci a učitelia, a nedostatočná podpora sociálne slabých rodín a mnohých ďalších zraniteľných skupín.
Zdroj foto: punkchart films, aem
5
