Najprv horúčavy, ktoré lámali rekordy, prekročili neuveriteľných 41 stupňov a potom prišli povodne, ktoré spustošili mestá a obce! Počasie nielen na Slovensku je čoraz viac nevyspytateľné a mnohí ľudia nevedia, ako sa na nepredvídateľné výkyvy teplôt pripraviť a ako chrániť nielen seba, ale aj svoj majetok. Čo nesmieme zanedbať a čo nám radia odborníci v oblasti klímy a životného prostredia?
Dlhotrvajúce horúčavy nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, sú len jedným z prejavov extrémov počasia. Sme tiež svedkami silných búrok či prívalových dažďov. Ich dôsledkom môžu byť povodne a záplavy. Slovenská republika sa nachádza v miernom geologicko-tektonickom, ale aj meteorologickom pásme, čo znamená, že nás síce živelné pohromy postihujú menej ako niektoré iné krajiny, ale je tu zopár výnimiek. Ide konkrétne práve o spomínané povodne, prívalové dažde, krupobitia a zosuvy pôdy v dôsledku intenzívnych zrážok a veterných smrští.
„Veľmi výrazný regionálny vzostup teploty vzduchu je v jednotlivých regiónoch sprevádzaný rýchlymi zmenami ďalších klimatických prvkov, predovšetkým sú to zmeny režimu zrážok a nárast ich extrémnosti,“ potvrdzuje aj Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý pripomína, že za posledných 150 rokov sa globálny priemer teploty zvýšil o 1,1 °C.
Povodne ohrozujú zdravie i životy
Povodne v mnohých prípadoch priamo ohrozujú zdravie i životy obyvateľov postihnutého územia. „Dôsledky na zdraví, ktoré sú zaznamenávané počas povodní a po ich odznení sú najmä úmrtia, úrazy, infekčné ochorenia, otravy, podchladenie, respiračné ochorenia,“ vysvetľuje Úrad verejného zdravotníctva. Povodeň je charakterizovaná ako prírodný proces, počas ktorého voda dočasne zaplaví zvyčajne nezaplavené územie a patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúci typ prírodných katastrof. „Tento katastrofický prírodný jav sa vyskytuje náhodne v čase a priestore, čo sťažuje možnosť jeho dlhodobej predpovede,“ dodáva Úrad verejného zdravotníctva. Povodne sú stálou súčasťou kolobehu vody v prírode a ich vzniku sa nedá zabrániť.
Spravidla k nim dochádza vplyvom náhlych a neočakávaných meteorologických zmien. Príčiny povodní možno v zásade rozdeliť na tie, ktoré vzniknú dôsledkom nepriaznivých klimatických a technických podmienok a tie, ktoré spôsobí človek svojou činnosťou. „Naše územie postihujú dva hlavné typy povodní, ktoré sú charakterizované ako rýchle záplavové vlny spôsobené intenzívnymi zrážkami lokálneho miestneho charakteru alebo povodne spôsobené pomaly sa zvyšujúcimi hladinami veľkých riek vplyvom nepretržitých zrážok alebo topiaceho sa snehu,“ vysvetlili odborníci z Úradu verejného zdravotníctva.
Každý rok niekoľko desiatok povodní
Slovensko každoročne zasiahne rádovo niekoľko desiatok menších i väčších povodní, ktoré si vyžiadajú miliónové škody. Môžu spôsobiť smrť ľudí, zvierat, pripraviť ľudí o obydlie a majetok alebo poškodiť životné prostredie. Ich sprievodnými následkami býva šírenie a nárast črevných a kožných ochorení, psychické problémy a podobne. Správnym konaním počas povodní a po ústupe záplavových vôd však môžeme znížiť straty na životoch, počet zdravotných poškodení u ľudí a výrazne ovplyvniť dopad následkov.
„Všetky poľnohospodárske plodiny, ktoré boli zaplavené povodňovou vodou, kalmi a bahnom, treba považovať za zdraviu škodlivé. Tieto plodiny, hoci boli zaplavené len čiastočne a ďalej rástli, v žiadnom prípade bez posúdenia príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva nikdy nekonzumujte. O ich použití na kŕmenie zvierat musí rozhodnúť príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa. Ovocie na stromoch a kríkoch, ktoré nebolo povodňovou vodou, kalmi a bahnom priamo dotknuté, možno jesť po dôkladnom umytí pitnou vodou,“ odporúčajú odborníci.
Čomu sa po záplavách musíme vyhnúť
Po povodniach sa rozhodne neodporúča jesť potraviny, ktoré boli zaplavené vodou, kalom a bahnom, s výnimkou potravín hermeticky balených v skle alebo v rôznych kovových či v tuhých plastových obaloch. Ak, samozrejme, nejavia známky poškodenia či zmien vzhľadu. Povodňou zasiahnuté hermeticky balené potraviny však treba pred ich použitím dôkladne očistiť, umyť, dezinfikovať a opláchnuť pitnou vodou. Konzumovať by sme nemali ani chladené či mrazené potraviny, ktoré sa rozmrazili a na prvý pohľad javia také zmeny vlastností, ktoré vylučujú ich ďalšie použitie.
„Napríklad zápach, zmeny konzistencie, skupenstva, farby a podobne,“ varujú slovenskí hygienici s tým, že ak znefunkčnenie mrazenia trvá menej ako tri hodiny, tak potom chladené alebo mrazené potraviny môžeme považovať za neškodné. Ich teplota by ale nemala presiahnuť 5 °C. Ak by boli takéto potraviny rozmrazené viac ako tri hodiny, tak musia byť laboratórne vyšetrené a ak by ich rozmrazenie trvalo viac ako dvanásť hodín, odporúča sa okamžite ich spracovať a nie opäť zamraziť.
Dôsledky záplav pre duševné zdravie
Povodeň dokáže byť desivým zážitkom, po ktorom môže byť náročné pokračovať vo svojom každodennom živote. Podľa slovenských odborníkov je normálne pociťovať únavu, problémy so spánkom, napätie, podráždenie, pocity bezmocnosti či úzkosť - a to aj v prípade, ak priamo váš dom zaplavený nebol. „Všetko sú to normálne reakcie na nenormálnu situáciu. Môžu nastať ihneď, ale aj s istým časovým odstupom. Každý totiž reaguje na traumatické udalosti rôznym spôsobom,“ vysvetlil Úrad verejného zdravotníctva a dodal, že u niekoho nemusí byť navonok vidno žiadne ťažkosti, hoci vo svojom vnútri bojuje s vážnymi emocionálnymi stavmi.
„Častou reakciou je aj šok a odmietanie novej reality bezprostredne po povodni. Niektorí sa zas môžu cítiť emočne vyprázdnene, cítiť od udalosti odstup, akoby sa ich ani netýkala. Ľudia častokrát necítia plnú intenzitu udalosti hneď, tá príde neskôr s postupným uvedomovaním si zážitku a zmien, ktoré kvôli nemu nastali,“ varujú odborníci. Je teda dôležité nepodceňovať stres a vyčerpanie v dôsledku záplav, náhlej evakuácie, sťahovania sa z domu alebo náročného upratovania po povodni. „Uvedomte si, že to čo ste prežili je extrémna ľudská skúsenosť. Nepripisujte si vinu, nijakým spôsobom ste nemohli ovplyvniť, čo príroda spôsobí. Je úplne prirodzené, že potrebujete čas na vyrovnanie sa so svojimi zážitkami a emóciami. Buďte v kontakte s inými ľuďmi, nehanbite sa hľadať podporu vo vašom okolí, nájdite si čas na rozhovory s priateľmi a rodinou.
Doprajte si dostatok spánku a zdravo a pravidelne sa stravujte. Začnite s opravami hneď, ako sa na to budete cítiť pripravení. V zložitých situáciách sa môžete obrátiť nielen na psychológov či linky dôvery, ale aj na sociálnych pracovníkov alebo overené združenia, ktoré sa dlhodobo zameriavajú na pomoc ľuďom v núdzi,“ odporúčajú odborníci z Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Mladý organizmus to zvláda ľahšie
Podobne ako pri horúčavách, tak aj pri extrémne stresových situáciách ako sú aj povodne, patria medzi najrizikovejšie skupiny najmä starší ľudia, tehotné ženy, deti, chronicky chorí ľudia trpiaci kardiovaskulárnymi, respiračnými či mentálnymi ochoreniami, diabetici a podobne. Mladý organizmus sa dokáže s extrémnou záťažou vyrovnať ľahšie ako starší človek, avšak u nikoho nesmieme podceňovať riziká. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky preto radí, aby sme sa pohybovali mimo zatopenej oblasti a nevstupovali do prúdiacej vody.
„Vyhýbajte sa elektrickému vedeniu a zapnutým elektrickým spotrebičom. Všimnite si možný únik plynu. Nepoužívajte otvorený oheň a nefajčite. Svieťte len baterkou. Dôsledne dbajte na hygienu, najmä na starostlivé a časté umývanie rúk pred jedením a pitím, pred a po použití WC,“ pripomínajú hygienici s tým, že na pitie aj varenie by sme v týchto prípadoch mali používať len zdravotne nezávadné potraviny, ktoré neprišli do styku s povodňovou vodou, kalom a bahnom a pri likvidačných prácach by sme vždy mali používať ochranné prostriedky, najmä gumené rukavice, gumený plášť a pevnú nepremokavú obuv. „Okamžite treba ošetriť, predovšetkým vydezinfikovať aj každé zranenie a odreniny, pri rozsiahlejšom zranení je nutné vyhľadať lekára,” dodali odborníci.
Zdroj: ÚVZ SR
Zdroj foto: Shutterstock
3
