Poďte s nami do rozária v Dolnej Krupej: Vieme, prečo to tu milovala ružová grófka!

Tak veľmi milovala ruže, až jej prischla prezývka „ružová grófka.“ Jej životný príbeh je taký neuveriteľný, že aj keď od jej smrti uplynulo už 80 rokov, stále patrí medzi najzaujímavejšie ženy v našej histórii. A nielen preto, že Mária Henrieta Choteková vybudovala v rodnom kaštieli v Dolnej Krupej jedno z najväčších rozárií v Európe.

Grófka Mária Henrieta Choteková sa narodila v roku 1863 do šľachtickej rodiny a ako bolo u nich zvykom, jej rodičia vysadili pri tejto príležitosti sekvojovec mamutí. Tento strom nájdete aj dnes v parku v Dolnej Krupej a spoznáte ho bez problémov podľa nádhernej, mohutnej koruny. Mimochodom, jej sesternicou bola Žofia Choteková, manželka rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda. Ružová grófka teda pochádzala z naozaj významnej rodiny.

Obrovská vášeň

Po vydaji jej sesternice za následníka trónu sa oči mladých šľachticov prirodzene upreli aj na Máriu Henrietu, tá však aj napriek rodinnému bohatstvu tvrdohlavo ostávala naďalej žiť v Dolnej Krupej. Kto túto dedinu niekedy navštívil, určite sa jej nečuduje. Práve tu sa mladá šľachtičná venovala svojej obrovskej vášni – pestovaniu ruží.

„Všetko, čo Mária Henrieta Choteková robila, robila s obrovskou vášňou,“ potvrdil pre Nový Čas Nedeľa Slavomír Dzvoník, sprievodca cestovného ruchu pre Trnavský región s tým, že grófka bola aj veľmi pekná a šarmantná žena.

Podporovala charitu

Čo ešte o Márii Henriete Chotekovej určite vieme je to, že bola veľmi vzdelaná. Milovala knihy, komunikovala v šiestich jazykoch, mierne ráčkovala, bola bezdetná, nevydala sa a bola hlboko veriaca. „Až do smrti podporovala mnohé charitatívne projekty, vďaka čomu si ju obľúbili mnohí ľudia, a to nielen urodzeného pôvodu. Jej obetavosť dokonca ocenil aj samotný pápež, dnes už svätý Pius X., ktorý ju dokonca prijal v Ríme na osobnej audiencii,“ povedal nám Slavomír Dzvoník, ktorý upozornil, že pápež jej dokonca udelil diplom a poďakoval jej za veľkú snahu pomáhať tam, kde to bolo potrebné.

Neskôr ju ocenil ešte viac – odovzdal jej najvyššie pápežské ocenenie, aké môže laický člen Katolíckej cirkvi získať - Pro Ecclesia et Pontifice. Ona zas na oplátku darovala vatikánskym záhradám 400 svojich najkrajších ruží. „Vie sa tiež, že ako  35-ročná sa vydala na namáhavú púť do Svätej zeme, vyučovala náboženstvo a dedinčanom nakupovala a zadarmo rozdávala náboženskú literatúru,“ dodal Slavomír Dzvoník.

Nadaná herečka

Mária Henrieta Choteková však vynikala aj v inom smere, nielen v tom duchovnom. Písala básne, divadelné hry a niekedy dokonca vystupovala aj ako herečka, pričom jej výkon bol prekvapujúco vynikajúci a viedenské noviny ju vychválili až do nebies. Začala dokonca organizovať aj Krupský divadelný festival. Ak by ste sa v tom čase spýtali obyvateľov Dolnej Krupej, aká je ich grófka ako človek, bez zaváhania by odpovedali, že dobrá a milá.

„Milovala ľudí, prírodu a určite aj Boha. Dodnes sa traduje, že bola naozaj priateľská a keď prišla na dedinské slávnosti, obliekla sa do miestneho kroja,“ prezradil nám turistický sprievodca Slavomír Dzvoník. Grófkini „poddaní“ oceňovali, že ovláda ich nárečie a štedro podporuje ich siroty a opustených, chudobných ľudí.

To jej paradoxne veľmi vyčítala jej vlastná švagriná Irma, s ktorou nemali práve ideálne vzťahy. Dedinčania však na Máriu Henrietu nedali dopustiť a volali ju grófka Dušenka. Každého bez rozdielu, či muža alebo ženu, dieťa alebo starca, totiž oslovovala rovnako – dušenka.

Odrody od Napoleonovej Jozefíny

Napriek všetkému dobrému, čo počas svojho života spravila, najviac ju predsa len preslávili jej ruže. A to dokonca na celom svete. Už ako veľmi mladá rada cestovala do zahraničia a zaujímala sa tam o ružové záhrady, aj o samotné pestovanie týchto kvetov. Ruže sú navyše symbolom Panny Márie, ktorú grófka veľmi uctievala a jej sochu z mramoru umiestnila do centra svojej záhrady. Keď mala približne 30 rokov, zaumienila si, že v parku svojho kaštieľa vysadí toľko ruží, aby jej rozárium mohlo konkurovať aj tým európskym.

Nevrhla sa však len na samotné pestovanie kvetov, ona ich aj šľachtila a skúšala pestovať úplne nové odrody. Napokon vlastnými silami, bez cudzej pomoci vybudovala najväčšie rozárium v strednej Európe. Dokonca sa jej podarilo získať aj odrody zo záhrad Napoleonovej manželky Jozefíny, ktorá mala počas svojho života najväčšiu zbierku ruží na svete.  

Zachránila vzácny genofond

O pestovaní ruží aj o ich šľachtení viedla grófka veľmi čulú korešpondenciu s inými pestovateľmi a čoskoro sa stala v tomto odbore skutočnou odborníčkou, ktorá rozdávala rady milovníkom týchto kvetov v celej Európe. Jej rozárium sa rýchlo rozšírilo v roku 1910, keď jej svetoznámy ružiar Rudolf Geschwind krátko pred svojou smrťou predal celú svoju zbierku, v ktorej bolo 2000 ruží. Vďaka jej snahe tieto odrody dodnes žijú v rôznych európskych rozáriách a podľa botanikov sa jej podarilo zachovať neuveriteľne cenný genofond.

Vojna rozárium zničila

Sľubný rozmach rozária v Dolnej Krupej však zastavila prvá svetová vojna a vražda arcivojvodu Františka Ferdinanda, rakúsko-uhorského korunného princa a jeho manželky Žofie, grófkinej sesternice. Mária Henrieta sa odvážne prihlásila do Červeného kríža, kde pracovala ako ošetrovateľka a starala sa o ranených vojakov v nemocnici v Trnave.

Keď sa po vojne vrátila domov, ostali jej len oči pre plač. Jej rozárium sa zmenilo na zanedbanú, divokú spúšť. Verná svojej povahe však nesmútila dlho a aj keď mala v tom čase už 55 rokov, zaťato sa pustila do obnovovania svojho milovaného rozária, začala písať o šľachtení ruží knihy a dokonca prednášala aj na rôznych výstavách.

„Záhradu sa jej podarilo nanovo vybudovať, aj keď o niektoré vzácne druhy ruží ju vojna navždy pripravila a už nikdy nebolo také veľké ako pred vojnou. Nikto z jej okolia neveril, že rozárium obnoví, ale ona sa rozhodla financovať to zo svojho dedičstva a podarilo sa jej to. Začala dokonca podnikať a ruže začala aj predávať. Neskôr ich začala aj vyvážať a to nielen do európskych krajín, ale aj do USA či Kanady,“ dozvedeli sme sa od sprievodcu v cestovnom ruchu Slavomíra Dzvoníka.   

Zabudli na ňu

Po finančnej kríze v 30-tych rokoch sa grófkina situácia zhoršila. V kaštieli ostala po smrti brata a odchode švagrinej sama a vo veku približne 70 rokov musela začať rozpredávať rodinné umelecké zbierky. Podľa jej súčasníkov, grófka, ktorá celý život pomáhala iným, ostala v starobe, keď potrebovala pomoc ona sama, úplne opustená.

V jej krásnej záhrade sa začali pestovať zemiaky, kukurica, špargľa a po roku 1945 rozárium úplne zaniklo. Po druhej svetovej vojne kaštieľ vyplienila Červená armáda a opustenú Máriu Henrietu napokon k sebe prichýlili rehoľné sestry, ktoré sa o ňu starali až do jej smrti.

Mária Henrieta Choteková zomrela ako 83-ročná a dnes je pochovaná v mauzóleu Chotekovcov na cintoríne v Dolnej Krupej. Týmto sa však príbeh ružovej grófky nekončí!

Záhada pri hrobe

Láska k ružiam sprevádza Máriu Henrietu Chotekovú aj po smrti až do dnešných dní. „Pri jej hrobe sa totiž dejú zvláštne veci. Na omietke steny mauzólea priamo pri jej hrobe sa tu objavili vzory, ktoré nápadne pripomínajú kvety, ktoré najviac milovala – ruže. Ako je to možné? Nad touto záhadou si lámu hlavu nielen návštevníci mauzólea,“ pousmial sa Slavomír Dzvoník. Najjednoduchším vysvetlením možno je, že nám takto Mária Henrieta Choteková chce odkázať, aby sme nezabudli na to, čo celý život milovala.

Zdroj foto: Shutterstock, Trnava Tourism