So stand -up komikom Ivom Ladižinským (62) sme sa porozprávali nielen o dobrom humore, stand-upe a vplyve jeho otca, ale aj o dnešných ženách. Čo si bývalý odborník na ženskú krásu myslí o plastikách či ženách, ktoré nevedia variť?
Patríte medzi najznámejších slovenských stand-up komikov a momentálne aj k tým najstarším. Ako dlho sa živíte humorom?
Či patrím k najúspešnejším?(smiech) Asi k najznámejším naozaj patrím. Humorom sa živím asi od roku 2009 a stále ma to baví.
Ktorých kolegov uznávate? Koho humor sa vám pozdáva?
Mám rád humor Tomáša Hudáka, on je z tej prvej vlny stand-up komikov, v podstate sme spolu so stand-upom začínali. Jeho humor je inteligentný a zároveň láskavý. Tomáš má veľmi dobrý zmysel pre humor. Okrem neho sa mi ešte páči humor Gaba Živčáka. On je podľa mňa naozaj aj komickým zjavom. Títo dvaja sa mi najviac rátajú. A zo žien je to určite Simona Salátová First. Tam, kam sa dokázala posunúť, je podľa mňa mega úspech. Má dobrý marketing a je naozaj odvážna. Pamätám si ju od čias, kedy so stand-upom začínala...
Vo svojich stand-upoch používate často vulgarizmy. Patria nadávky do tohto žánru?
Myslím si, že áno. Všetci sme mali na začiatku stand – upu nejaké zahraničné vzory. Osobne som sledoval Čechov, lebo moja angličtina ešte vtedy nebola dobrá. Teraz je už lepšia, lebo som žil dlhšie mimo Slovenska. A čo sa týka vulgarizmov, mnoho zahraničných komikov ich používa, rovnako ako slangové výrazy a je to úplne v poriadku. Ja ich používam vo veľkom a podľa mňa sa aj k mnohým témam vulgarizmy hodia. Divák z teba dokáže vycítiť, že si vyrástol v určitom prostredí a vieš to tak aj podať. Niekto si môže myslieť, že je to kalkul a kontroverzia. Mne osobne nadávky neprekážajú a vôbec ich neodsudzujem. A taký čierny humor má tiež svoje čaro.
Dlhé roky ste sa pohybovali ako choreograf v oblasti súťaži krásy. Kedysi boli hviezdami prirodzene pekné modelky ako Linda Evangelista, Cindy Crawford, Christy Turlingham či Claudia Schiffer. Ako vnímate modelingové hviezdy 90. rokov?
Čo sa týka modeliek, ktoré ste spomínali, každá z nich bola iná, a všetky boli krásne. Tento typ krásy bol originálny a prijateľný pre všetkých.
Aj ideály krásy sa menia. Dávate prednosť prirodzenosti, alebo skôr estetickým zákrokom na ženách? Koho krásu by ste vyzdvihli z nášho či českého šoubiznisu?
Simona Krainová patrí medzi ženy, ktoré stále vyzerajú dobre a poctivo sa o seba stará. Nedávno som sa stretol s našimi misskami Adrianou Pospíšilovou, či Evou Verešovou a obe vyzerajú fantasticky. Čiže som presvedčený, že naše mnohé bývalé missky vyzerajú stále veľmi dobre. Môžem spomenúť aj Karolínu Čičátkovú. Tej to tiež veľmi pristane. A čo sa týka plastík, nejako ich neodsudzujem. Mnohým mužom sa tento typ žien páči. Problémom je, ak sa ženy na plastikách stanú závislými a veľmi to preženú. Potom sa z nich môžu stať vlastné karikatúry a všetky neskôr vyzerajú ako sesternice (smiech).
Vaša dlhoročná partnerka je prirodzená?
Moja partnerka má jednu úpravu, ktorá je urobená s vkusom. Je to oblasť na tele a nikto by nepovedal, že ju má prerobenú. Som rád, že je so sebou spokojná ako keby z toho mala mať mindrák. Vidím, že netúži po ďalších zákrokoch. Mne osobne zákroky nevadia, ale každému sa páči niečo iné.
Aká žena je podľa vás krásna?
Dlhé roky som chodil s modelkami a so ženami zo šoubiznisu. Našťastie ma v päťdesiatke osvietilo a našiel som si partnerku z úplne inej brandže ako je šoubiznis. Docvaklo mi, že životnú partnerku musím skrátka hľadať inde. Mne sa osobne páčia krásne ženy, ktoré majú zmysel pre humor. Je pekné, ak si žena dokáže vystreliť sama zo seba.
Čo robí ženu nepríťažlivou?
Pre mňa je veľmi antisexy, ak sa žena chváli, že nevie variť. Buď ju to nebaví, alebo jednoducho nechce variť. A pritom chce rovnocennosť. Vtedy si poviem, aby išla kopať kanály, keď chce mať rovnocennosť s mužmi. A ešte sa mi nepáči, ak je žena hlúpa a nemá sebareflexiu.
Poznáte mnoho slávnych ľudí. Kto má pre vás osobne charizmu?
Môže ju mať ktokoľvek aj z inej sféry ako je šoubiznis, či média. Príjemné vyžarovanie môžu mať napríklad aj športovci. Charizmu mal podľa mňa Karel Gott, s ktorým som mal možnosť sa viackrát stretnúť. Alebo taký herec, ako bol Jozef Kroner. Ten sa stal doslova legendou a zaslúžene.
Veľa známych ľudí sa angažuje aj politicky a verejne prezentujú svoje názory na situáciu v krajine, či na konkrétnych politikov. Patrí politika do šoubiznisu?
Moja osobná skúsenosť je, že mnohí hovoria, že na to majú právo. Potom však nech sa nečudujú, že ich ľudia na sociálnych sieťach začnú urážať, alebo ti na predstavenie príde menej divákov. Potom predáš menej lístkov a keď ťa nepodporí nejaká firma, potom nevyplakávaj. Alebo prídeš o prácu. To sú len dôsledky, ak sa vyjadruješ k politickej situácií. Máš však na to právo. Neviem, či je to správne, ak sa všetci môžu vyjadrovať ku všetkému. Umelci by sa podľa mňa nemuseli vyjadrovať k politike, lebo to nie je ich parketa. Som presvedčený, že nie všetci umelci či ľudia zo šoubiznisu rozumejú politike. Keby si bol v tom taký dobrý, tak nestojíš na javisku, ale si v parlamente. Podľa mňa je každý najviac doma v tom, čo robí a čo ho živí. Keď som raz dobrý herec, prečo by som sa miešal do politiky? Som v tomto smere stará škola a známy „heterák“, takže z toho mnoho vecí vyplýva. Humor sa dá robiť aj bez politiky.
Pochádzate z umeleckej rodiny. Váš otec Štefan Ladižinský († 99) bol mimoriadne úspešným mužom. Pôsobil ako šéfdramaturg SĽUKU, neskôr Vojenského umeleckého súboru a bol aj zakladateľom Štúdia S. Pôsobil ako dirigent, skladateľ, libretista a kultúrny činiteľ... Ako vás ovplyvnil?
Môj otec ma veľmi výrazne ovplyvnil. Nepotreboval som ako dieťa komiksy so Supermanom, lebo pre mňa bol skutočným Supermanom môj otec. Ak sa vrátim späť do detstva, tak ma dokázal naučiť a ukázať mi úplne všetko. Všetko, čo bolo treba mi povedal. Stále som ho s obdivom pozoroval až do jeho posledných dní. Nikto ma nikdy v živote neovplyvnil, tak ako on. Myslím si, že takýto pekný vzťah by mal byť vždy medzi otcom i synom.
Je niečo konkrétne, čo ste po ňom zdedili?
Určite som po ňom zdedil komunikatívnosť a zmysel pre humor. Ocko rozprával vtipy, vymýšľal si ich. Mal zápisník a všade kam chodil, ho nosil so sebou a všetky vtipy si tam zapisoval. Naučil ma však aj to, ako komunikovať so ženami, či ako k nim v bežnom živote pristupovať. Všetko to však riešil prostredníctvom humoru. Vedel sa pekne porozprávať s predavačkou, upratovačkou alebo s poštárkou. Vždy bol veľmi vtipný. V tej dobe bol nesmierne šarmantný a bol veľkým lichotníkom. Naučil ma komunikovať naživo, vtipne, na úrovni, s humorom, so šarmom, s lichôtkami a s tým všetkým, čo majú ženy rady. Alebo mali dakedy rady. Pred rokmi sa ženy neurážali, keď ich človek pochválil alebo im polichotil. Humor je dedičný. Zmysel pre humor sa nedá naučiť. Keď ho máš, môžeš ho vycibriť, niekam posunúť, ale to si niektorí zabávači myslia, že sa to dá naučiť. Nie, humor je dar, nedá sa naučiť. Zdedíš to vďaka génom. Tak ako niekto zdedí talent na maľovanie, či rezbárstvo.
Pred časom ste sa stali slovenským dôchodcom. Ako sa cítite aktuálne vo svojej koži?
Telo mi funguje, aj hlava mi funguje. Minulý rok, v lete som skoro zomrel na zle diagnostikované ľadvinové kamene. Ale ako sa hovorí – zlá burina nevyhynie. Takže napokon všetko dobre dopadlo. Vďaka urológií v ružinovskej nemocnici ma dali parádne do poriadku. Odvtedy sa cítim po zdravotnej stránke dobre. Strážim si hmotnosť, občas trošku športujem, behávam alebo cvičím trikrát do týždňa na stroji doma. Keď náhodou priberiem, snažím sa hneď schudnúť. Chcem dobre vyzerať, byť moderný a mať určitý štýl. Veľa pracujem s mladými ľuďmi, pri nich mladnem. Dal som sa dokopy s mladými a známymi influencermi, a v jednej takej šou sa cítim veľmi dobre. Je to super. Okrem toho s partnerkou veľa cestujeme, navštevujeme známych v zahraničí, a tak naše dovolenky mimo Slovenska nie sú zbytočne predražené a sú vždy veľmi príjemné.
4
