Dobrý deň, píšem, lebo si neviem už rady. Žijem s mužom päť rokov, sme spolužiaci zo strednej školy. To, čo sa mi na začiatku vzťahu na partnerovi páčilo, ma teraz irituje.
Ja rada o problémoch rozprávam a hľadám riešenie a on opačne – necháva ich „vyhniť“. Takto sa medzi nami začína budovať múr zo stále častejších nedorozumení. On prosto prestane komunikovať a ostane ticho. Neskutočne sa máme stále radi, ale jeho komunikácia a zodpovednosť k povinnostiam ma zraňujú a prestávam byť v tomto vzťahu spokojná.
Veru, vo vzťahu len láska nestačí. Je základnou ingredenciou, ale k nej patria ďalšie, aby sa uvarila kvalitná dobrá polievka s názvom vzťah. Základom je zodpovednosť voči sebe, partnerovi, neskoršie zodpovednosť voči deťom, rodine. K tomu ďalšia dôležitá zručnosť je vedieť komunikovať. So sebou, so svojím vnútrom.
Tam je dobré vedieť si položiť otázky typu: Kto som ja? Čo chcem od seba, svojho života? Čo mi tento vzťah dáva a čo mi berie? Čo ja dávam tomuto vzťahu? Tým reflektujem svoje potreby.
Odporúčala by som vám párovú terapiu alebo otvorenú komunikáciu o tom, čo vám chýba vo vzťahu. Nepreberať to s ľuďmi vo vašom okolí a zvyšovať svoju frustráciu, ale konkrétne s vaším partnerom. Ak nevie čeliť vašim emóciám z tváre do tváre, ale aj jeho, lebo aj jeho sa to emočne týka, napíšte mu list. Je pravdepodobné, že váš partner má problémy ustáť emočne komunikáciu, a tak odchádza. Zručnosť priamo komunikovať sa učí v rodine a trénuje sa od malička. Túto zručnosť váš partner zjavne nedostal.
Takže píšte a dajte mu priestor určitý čas spracovať to v sebe. Stanovte si termín, keď sa môžete dohodnúť na riešeniach. Ak váš vzťah nefunguje, nenaplňuje vás, nie je zlé hľadať nové cesty, i za cenu rozchodu. Navštívte právnika a pozrite sa na váš rozchod aj z pohľadu práva, financií. Inak sa komunikuje, ak vieme, čo sú naše krajné možnosti.
sociálna koučka Annamária Higgins
Zdroj foto: Pixabay
