Som bezdetná, už dva roky som bez partnera a začínam si tento stav v 52 rokoch užívať. Nemám ani veľa priateľov, skôr som doma, v záhrade. Sem-tam idem na kávičku. Ani s rodinou sa veľmi nestretávam. Občas mi prebehne hlavou, kto mi donesie do nemocnice veci, kto zaplatí šeky, ale tú myšlienku zaženiem. Nechcem sa nechať ovládať strachom. Udržať si tento postoj však nie je ľahké, lebo moje okolie má poistky, zoznamy, urgent kontakty. Ja chcem život nechať plynúť. Rada by som si prečítala váš názor.
Poviem úprimne – vo vašom liste necítim problém. Cítim človeka, ktorý sa prestáva podriaďovať cudzím predstavám o tom, ako má vyzerať správny život. Spoločnosť dlho predávala jeden model šťastia: partner, plný dom detí, veľa kontaktov, zabezpečenie, stále niekto poruke… Kto z toho vybočí, býva označený za čudného alebo osamelého. Lenže život je oveľa pestrejší.
Je rozdiel medzi osamelosťou a pokojnou samotou. Osamelosť bolí. Samota môže liečiť. Z vášho listu cítim, že ste sa po rokoch možno nadýchli. Nemusíte riešiť cudzie nálady, konflikty, kompromisy, ani tlak okolia. To nie je zlyhanie, to môže byť dozretie. Toto platí rovnako pre ženy aj mužov.
Mnohí muži po päťdesiatke zistia, že ich celý život definovala práca, výkon a povinnosti. Keď spomalia, prvýkrát sa pýtajú: Čo vlastne chcem ja? Mnohé ženy po rokoch starostlivosti o iných zisťujú to isté. To, že vám občas napadne, kto vám donesie veci do nemocnice alebo pomôže v kríze, nie je slabosť. Je to prirodzený ľudský moment. Ani partner, ani partnerka, ani deti nie sú automatická poistka. Poznáme ľudí v manželstve, ktorí sú sami. Poznáme ľudí s rodinou, ktorým nik nepríde pomôcť. Poznáme samostatných ľudí, ktorých podržia priatelia, susedia či komunita.
Kde vidím vašu silu: viete byť sami so sebou, nepotrebujete neustálu pozornosť, nachádzate hodnotu v jednoduchosti, neovláda vás úplne strach a žijete viac podľa seba, než podľa tlaku okolia. Nechať život plynúť je krásne. No sloboda neznamená ignorovať realitu. Múdry človek nemusí žiť v panike, ale môže mať jedného-dvoch ľudí, ktorým sa dá zavolať, poriadok v dokumentoch, základný plán pri zdravotných komplikáciách a zopár živých vzťahov. To nie je prehra. je to zrelosť. Po päťdesiatke sa život nekončí. Často sa prvýkrát prestáva predstierať. Ak ste našli pokoj, vážte si ho. Ak k nemu pridáte trochu praktickej múdrosti, budete nielen slobodná – ale aj silná.
Zdroj foto: Pixabay
