Mám po päťdesiatke a viacero mojich kamarátok žije v manželstvách, ktoré navonok vyzerajú idylicky. Ich muži sú milí, príjemní, spoločenskí. Keď sme spolu, povedali by ste – pekné páry. Lenže ja vidím aj druhú stránku.
Moje kamarátky sa celé roky starajú o domácnosť, varia, nakupujú, organizujú rodinu a zabezpečujú pohodlie svojich mužov. Najviac ma zaráža, čo sa stane, keď ochorejú ony. Ani vtedy sa karta neobráti. Jedna kamarátka mala zdravotné problémy a namiesto toho, aby sa manžel postaral o ňu, ešte riešila, čo bude jesť on. Iná aj chorá vstane a ide variť. V poslednom období ma to začalo neuveriteľne rozčuľovať. Niekedy mám dokonca problém sedieť s ich manželmi pri jednom stole. Moje kamarátky sa pritom veľmi nesťažujú. Ponadávajú si a fungujú ďalej. Prečo to teda tak hnevá mňa? A mám vôbec právo hnevať sa za ne?
Myslím, že vás nerozčuľuje to, že vaše kamarátky varia alebo sa starajú o domácnosť. Rozčuľuje vás nepomer. Vidíte ženy, ktoré desaťročia rozdávajú starostlivosť, ale keď ju potrebujú ony, nemá im ju kto vrátiť. A choroba vie byť v partnerstve veľmi silným momentom pravdy. Až keď žena nevládze, ukáže sa, či vedľa seba má človeka, ktorý sa dokáže postarať aj o ňu. Milý manžel a dobrý partner nemusia byť to isté Títo muži nemusia byť zlí. Môžu svoje ženy milovať a zároveň si za desaťročia zvyknúť, že niekto zabezpečuje ich pohodlie. Ale tento systém nevytvorili sami. Aj vaše kamarátky ho roky udržiavali. Možno boli vychované v presvedčení, že dobrá žena sa postará. Možno nevedia povedať: „Dnes nie. Teraz potrebujem, aby si sa postaral ty.“ Preto nemôžete byť nahnevaná namiesto nich. Môžete ich podporiť, ale zmenu musia urobiť ony.
Konkrétny krok
Kamarátkam by som navrhla experiment: Nech si každá vyberie jednu vec, ktorú automaticky robí za manžela, hoci by ju bez problémov zvládol sám a nech ju prestane robiť. Nie desať vecí naraz. Jednu. A namiesto výčitky: „Celý život ti robím slúžku,“ nech skúsi povedať: „Toto už odteraz nechávam na teba.“ Potom nech vydrží nepohodlie, ktoré príde. Pretože meniť tridsaťročný systém znamená, že chvíľu nebude spokojný ani jeden z nich.
Čo s vaším hnevom?
Skúste sa pozrieť aj na to, prečo vás ich vzťahy tak zasahujú. Možno ste citlivá na nespravodlivosť. Možno vás dráždi ženské sebaobetovanie. Alebo sama dobre poznáte pocit, keď človek veľa dáva a málo dostáva. Po päťdesiatke sa navyše môže meniť náš pohľad na život. To, čo sme kedysi považovali za normálne, už také normálne byť nemusí. Nemusíte manželov svojich kamarátok ani obdivovať, ani odsudzovať. Zostaňte kamarátkou svojich kamarátok. A položte im otázku: „Celý život sa staráš o druhých. Čo by sa stalo, keby si časť tej starostlivosti konečne nechala na nich?“
Zdroj foto: Freepik
