O konci slávnej mayskej kultúry stále panujú pochybnosti. Aj keď sa doteraz predpokladalo, že jej koniec spôsobila environmentálna katastrofa, konkrétne zničujúce sucho, vedci museli svoje závery prehodnotiť. Zdá sa totiž, že stopy vražedného sucha chýbajú.
Záhadný kolaps mayskej civilizácie nemusel byť nakoniec spôsobený výlučne suchom. Nové dôkazy z jazerných sedimentov v Guatemale odhaľujú, že jedno kľúčové mesto, Itzan, sa tešilo stabilnej klíme, aj keď jeho populácia náhle vymizla.
Zložité príčiny
Namiesto environmentálneho kolapsu zistenia poukazujú na niečo zložitejšie: úzko prepojenú sieť miest, ktoré sa pod tlakom rozpadali. Keď sucho zasiahlo susedné regióny, vojny, migrácia a ekonomický kolaps sa pravdepodobne rozšírili aj na iné regióny a stiahli aj stabilné komunity do úpadku.
Medzi rokmi 750 a 900 n. l. zažili mayské nížiny v Strednej Amerike dramatický pokles populácie a politickej moci. Výskumníci roky spájali tento pokles s opakovanými obdobiami silného sucha.
Toto vysvetlenie dlho dominovalo. Nové zistenia založené na záznamoch sedimentov siahajúcich až 3 300 rokov do minulosti však naznačujú, že príbeh môže byť zložitejší než len jednoduchá klimatická kríza. Koniec Mayov bol skôr kaskádovým spoločenským rozpadom.
Šikovní roľníci
Prieskumy ukazujú, že Mayovia vo svojom klasickom období intenzívne využívali poľnohospodársku pôdu a žili v husto osídlených oblastiach. Ich spoločnosť bola vysoko organizovaná, urbanizovaná a podporovaná pokročilými poľnohospodárskymi technikami prispôsobenými miestnym podmienkam.
Kľúčovým dôkazom je analýza izotopov vodíka, ktorá pomáha rekonštruovať minulé zrážkové vzorce. Na rozdiel od lokalít ďalej na severe, ktoré zažili sucho, sa zdá, že Itzan si udržal stabilnú klímu. Napriek tomu pred 1 140 až 1 000 rokmi počet obyvateľov výrazne poklesol a s nimi aj poľnohospodárska aktivita. Nakoniec bola lokalita opustená. Čo sa však presne stalo je nateraz stále záhadou.
Zdroj foto: Shutterstock
