Netradičná výstava vo Veľkej Rači: Umelecké diela pod holým nebom

Projekt netradičnej exteriérovej galérie v prostredí Kysuckých Beskýd sa zmenil na skutočnosť. V rekreačnom areáli Snowparadise Veľká Rača v Oščadnici už môžu návštevníci obdivovať exponáty výstavy Tvary v prírode, ktorá spája súčasné umenie s horskou krajinou.

Cieľom projektu je vytvoriť jedinečný priestor, kde sa budú umelecké diela prirodzene prelínať s okolitou prírodou a ponúknu návštevníkom nový kultúrny zážitok počas pobytu v horách.

Výstava je rozmiestnená v okolí vrcholu Dedovka a predstavuje tvorbu viacerých slovenských umelcov. Sochy a ďalšie umelecké objekty sú prístupné širokej verejnosti počas celého roka a stanú sa súčasťou turistických trás v stredisku. Z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia. Ako prvé bolo v areáli osadené dielo s názvom Memento od sochára Stanislava Mikovčáka, k nemu pribudli ďalšie exponáty, ktoré postupne dotvorili kompletnú podobu galérie pod otvoreným nebom. „Príroda a socha ako tvorba človeka sú od nepamäti. Pretože mali kultovú alebo sakrálnu funkciu – napríklad veľké sochy na Veľkonočných ostrovoch, alebo indiánske totemy. Neskôr v baroku boli súčasťou prírody v záhradách boháčov. V 20. storočí začal byť príklon k prírode, budujú sa múzeá v prírode – v Dánsku je to napríklad Louisiana. Je sympatické, že Igor Turok chcel to, aby všetci ľudia - turisti, lyžiari, horolezci okrem športových aktivít našli v tejto lokalite kus umenia. V nultom ročníku výstavy sme oslovili šesť výtvarníkov, každý má iný rukopis, takže je tu istá konfrontácia. Návštevníci sa môžu prejsť pomedzi sochy a utvoriť si vlastný názor, mať estetický zážitok z vystavovaných diel.

Do projektu sa zapojili viaceré známe mená slovenskej výtvarnej scény, medzi nimi Alojz Drahoš, Michal Šuda, Miroslav Mlkvik, Milan Lukáč a Anita Kontrec. Výstava Tvary v prírode bude  návštevníkom dostupná až do záveru roka 2026 a ambíciou organizátorov je zaradiť ju medzi významné kultúrne atrakcie regiónu.

Chcú zatraktívniť región

Tvorcovia projektu od začiatku deklarujú záujem vybudovať z výstavy Tvary v prírode trvalú súčasť turistickej ponuky regiónu. Očakávajú, že galéria pod holým nebom osloví nielen návštevníkov zo Slovenska, ale aj turistov z priľahlých oblastí Českej republiky a Poľska. Zároveň by mala prispieť k rozšíreniu možností trávenia voľného času vo Veľkej Rači aj v mesiacoch mimo hlavnej zimnej sezóny.

Expozícia je prístupná všetkým návštevníkom strediska bez obmedzení a jednotlivé umelecké diela sú postupne umiestňované na viacerých atraktívnych lokalitách v horskom prostredí. Mnohé z nich ponúkajú panoramatické výhľady na okolitú krajinu, čím vzniká jedinečné prepojenie kultúry, prírody a aktívneho pohybu v horách.

Alojz Drahoš (1954, Zohor)

V rokoch 1969 – 1973 študoval odbor rezbárstvo u prof. Ludwika Korkoša na bratislavskej Strednej škole umeleckého priemyslu. V rokoch 1975 – 1981 absolvoval Oddelenie figurálneho sochárstva u prof. Jána Kulicha na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde aj potom pedagogicky pôsobil. 1980 študijný pobyt na Accademia di Belle Arti Pietro Vannucci v Perugii. V rokoch 1992 – 2022 vyučoval na bratislavskej Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Jána Amosa Komenského. Venuje sa komornej plastike, reliéfu, medaile, kresbe, ale aj prácam v architektúre, realizované  v hline, dreve, mramore, bronze, liatom a brúsenom skle či kombinácii rôznych materiálov. Jeho tvorba sa vyznačuje expresívnym rukopisom, dynamickými kompozičnými postupmi a abstrahovaním tvarov. Žije v Zohore.

Michal Šuda (1977, Bratislava)

V rokoch 1988 – 1991 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor keramika, prof. Michal Zdravecký. 1993 – 1999 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení, Bratislava, Ateliér Objekt a portrét, prof. Juraj Meliš. 2000 – 2001 štúdium na Universität für Angewandte Kunst vo Viedni (prof. Gerda Fasselová). Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Ústave výtvarnej tvorby a multimédií Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity. Žije a tvorí v Bratislave. Pracuje s fragmentmi a torzami ľudských postáv pre potreby vlastných mytológií, často stvárnenými v podobe negatívnych či pozitívnych odliatkov, pričom strieda rozmanité patiny navodzujúce plynutie vekov, kombinuje materiály, najmä kov, drevo a umelé hmoty a zavše využíva aj tvarovú bizarnosť a náhodnú výrazovosť kovových objets trouvés. Pre jeho dielo je príznačný protiklad priamočiarosti a nadsázky, skutočnosti a metafory, ako aj výskyt jemnej irónie a parafrázy.

Stanislav Mikovčák (1964, Turzovka)

V roku 1988 absolvoval Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde pôsobil aj ako odborný asistent. Bol projektantom v Nemecku, kde spolupracoval s viacerými nemeckými architektmi. V roku 1998 sa vrátil na Slovensko a založil architektonický ateliér a projektovú firmu s rozsiahlym pôsobením na Kysuciach. Od roku 2005 sa zameriava na stavby rozhľadní v kysuckom kraji. Často v plastikách a objektoch spája kov s drevom. Z úcty k práci našich predkov, ktorí z kovu vytvárali základné nástroje, ktoré ich živili a stávali sa až umeleckými dielami, začal ich dielo – motyky, sekery, podkovy či reťaze – vkladať do svojich prác s cieľom zachovať tieto nástroje aj v umeleckej podobe pre ďalšie pokolenia. Žije a tvorí na Kysuciach a v Banskej Štiavnici.

Miroslav Mlkvik (1986, Vitanová)

V rokoch 2002 až 2006 študoval odbor umelecko-remeselné spracovanie dreva na Strednom odbornom učilišti v Nižnej. V rokoch 2015 – 2020 absolvoval odbor umelecké sochárstvo, u prof. Karola Badynu na krakovskej Akademii Sztuk Pieknych Jana Matejku. V roku 2018 sa jeho plastika Joasia umiestnila medzi najlepšími dielami v rámci 13. salónu Art Renewal Center v Port Reading, USA. V sochárskom prejave prízvukuje spätosť s domácou východiskovou tradíciou, cez ktorú dospel k jednoduchosti znakovej reči súčasnosti. Žije vo Vitanovej. Latinský názov predkladaného diela „Lapis angularis“ znamená uhlový kameň. V stavebníctve ide o prvý kameň položený pri výstavbe rohu budovy, ktorý určuje polohu celej stavby. V prenesenom význame ide o základný pilier, podstatu alebo najdôležitejšiu časť teórie, myšlienky či viery. Kameň, žula tu predstavuje základ cirkvi, jej pevnosť, stálosť a nemožnosť zničenia. Podstavec odspodu znázorňuje jej rozvoj, betón, z ktorého vystupujú 4 základné piliere cirkvi. Roztrhané roxory zachycujú, ako ju ľudia budujú a ničia, ale na vrchole sa opäť zjednocuje. Žobrák má na rukách stopy po ukrižovaní. Je to Ježiš Kristus. Ten cirkev už natrvalo zjednotí a nič ju nezničí. A beda tomu, kto národ do vojny ženie!

Milan Lukáč (1962,Bojnice)

V rokoch 1981 – 1987 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Jána Kulicha a prof. Ladislava Snopeka a v rokoch 1985 – 1986 na École Nationale Superieure des Beaux Arts v Paríži u prof. Jeana Cardota. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg, je docentom a vedúcim Ústavu výtvarnej tvorby a multimédií na Fakulte architektúry a designu Slovenskej technickej univerzite. Získal rad cien doma a v zahraničí: 1988 – Cena Martina Benku, Martin, Slovensko,1990 – Prix de portrait Paul-Louis Weiller, Paríž, Francúzsko, 1998 – Prix Itineraire, Levallois-Perret, Francúzsko. Žije v Bratislave a venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe, medaile, kresbe a maľbe. Práca „Pocta Gaudímu“ symbolizuje večnú ľudskú túžbu dosiahnuť výšiny. A takisto nikdy sa nekončiacu a nikdy neskončenú uvzatosť pri hľadaní zmyslu tvorby a života, rovnako ako Gaudí nikdy nedokončil chrám La Sagrada Familia.

Anita Kontrec (1954, Záhreb, Chorvátsko)

V rodnom meste vyštudovala Filozofickú fakultu a navštevovala sochársky ateliér prof. Ivana Sabolića na Akadémii výtvarných umení. V rokoch 1989 - 2017 žila a pracovala medzi Kolínom nad Rýnom a Záhrebom. Po retrospektívnej výstave Kružni tok – Kreisverkehr (2016), v galérii Ring (Meštrovičov pavilón) v Záhrebe sa domov rozhodla vrátiť natrvalo. V roku 2021 v spolupráci s chorvátskou autorskou agentúrou HAA-CIV, založila vlastnú Nadáciu Kontrec. Cieľom je spolupráca chorvátskych a medzinárodných umelcov. Autorkina tvorba je interdisciplinárna. Využíva konceptuálne práce s textom, sochou, maľbou, inštaláciami a performanciou. Sochy „Totemy“ predstavujú oslavu života – kombinácia sýtych základných tónov stelesňuje prírodu, rast a vitalitu. Farby  vyvolávajú spomienky a emócie. Preto  „Totemy“ vytvárajú  pole kladnej energie, nech už stoja hocikde. Sú vyrobené zo syntetickej živice zmiešanej s vysokokvalitnými pigmentmi, takže odolné voči poveternostným vplyvom, veľmi vysokým aj veľmi nízkym teplotám a budú prinášať veľa radosti po celý rok.

Zdroj foto: ancn