Červené víno z knihy Františka Hečka sa v Suchej nad Parnou pestuje dodnes: Príbeh Modrého Portugalu

Víno sa nielen pije, ale aj vonia, pozoruje, ochutnáva, popíja a hovorí sa o ňom. História tento citát pripisuje kráľovi Eduardovi VII., ktorý mal počas svojho 60-ročného čakania na britský trón dosť času na to, aby kvality tohto nápoja podrobne preskúmal. Dokonca existuje zachovaná dobová kresba z 19. storočia, ako panovník počas svojej návštevy Rakúsko-Uhorska popíja miestne víno. A ktovie, možno mu domáci ponúkli aj to, ktoré sa vtedy pestovalo na území dnešného Slovenska – slávny Modrý Portugal. Áno, presne to víno, ktoré vo svojom románe spopularizoval spisovateľ František Hečko.

Pamätáte si na román alebo seriál Červené víno? Príbeh trojgeneračnej vinárskej rodiny Habdžovcov sa odohráva v západoslovenskom prostredí vinárskej obce Vlčindol. Skutočnou predlohou pre miesto deja však bol pre spisovateľa jeho rodný kraj - vinárske obce v okolí Trnavy, Suchá nad Parnou, kde sa František Hečko narodil a tiež susedné Dolné a Horné Orešany. Práve tieto miesta sú preslávené pestovaním a výrobou Modrého Portugalu, ktorý spisovateľ spopularizoval vo svojom románe, pričom sugestívne opísal ťažký život slovenských vinárov. Našli sme rodinu, ktorá v spisovateľovej rodnej obci Modrý Portugal stále pestuje a zaujímavé je, že sa na toto miesto pred 26 rokmi prisťahovali. Vinársku tradíciu teda nemajú. Ich súčasné bydlisko však ňou dýcha už celé generácie. Práve v Suchej nad Parnou sa totiž už oddávna, nielen od čias spisovateľa Františka Hečka, pestovalo hrozno, pili miestne vína a stretávali sa tu ľudia z blízkeho i vzdialeného okolia.

Ružová dolina

Po prisťahovaní sa rodina Zvolenských inšpirovaná geniom loci vinárskej doliny, rozhodla znovu navrátiť podstatu a históriu tomuto miesta a vysadiť tu prvé štyri hektáre vinice. Krátko po zbere panenskej úrody vyrástlo vo vinohrade jedno z prvých moderných rodinných vinárstiev u nás. Postupne sa štyri hektáre rozrástli na osem a z nevinného hobby sa stalo budúce povolanie pre dve z troch dcér. S jednou z nich sme sa osobne stretli v Ružovej doline, historickej vinohradníckej osade a miestnej časti obce Suchá nad Parnou. Porozprávala nám viac nielen o svojej práci enologičky, ale aj o tom, prečo je Modrý Portugal stále tak trochu nedocenené slovenské víno.

Vyštudovala enológiu

Ivana Sokolovská, najstaršia z troch dcér majiteľov vinárstva v Suchej nad Parnou, manželov Zvolenských, sa na rodinné podnikanie zodpovedne pripravila. Vyštudovala totiž enológiu na Morave. „Bolo to miestami aj také veselšie štúdium, ale dalo mi to veľa,“ zasmiala sa Ivana, ktorá študovala procesy výroby vína od zberu hrozna až po výsledný produkt vo fľaši. Samotná enológia - ako odbor - teda stojí medzi vinicou a pohárom. Druhá z dcér, Anna, je zubárka a najmladšia Ema študovala vo Francúzsku manažment luxusných značiek a aj jej talent a znalosti dnes vie rodina v podnikaní využiť. Otec Jozef má na starosti výrobu, mama Drahoslava „papierovačky“ a dve sestry sa starajú o eventy. Samotná Ivana začala v rodinnom vinohrade vypomáhať pomerne skoro. „Mala som 14 rokov a keď sa mi začali zapaľovať lýtka, dostala som motyku a musela som ísť okopávať,“ zasmiala sa enologička, ktorá si spomína aj na jednu veselú príhodu. Jej rodičia odišli na dovolenku a ona dostala vážnu úlohu. Okopať dva a pol hektára! „Zavolaj si na pomoc koho chceš, ale kým sa vrátime, nech je všetko hotové,“ prikázali rodičia a Ivana sa rozhodla vziať veci do vlastných rúk. „Pozvala som si na pomoc kamarátov a jeden z nich vyhlásil, že pôjde robiť radšej niekam na stavbu, pretože toto je naozaj ťažká práca!“

Ako sa to všetko začalo

Keď sa Zvolenskí prisťahovali do Suchej nad Parnou, vedeli, že pôda je na tomto mieste veľmi „chudobná.“ „Keď sme sa však zoznámili s miestnymi ľuďmi, rozprávali nám, že kedysi tu mali jezuiti svoje vinohrady a tým sa tu veľmi darilo,“ zaspomínala si Ivana Sokolovská s tým, že jej otec sa pôvodne venoval ochrane rastlín a začal sa pohrávať s myšlienkou vrátiť sem to, čo tu odjakživa patrilo. „Vinohrad však rodí až po troch rokoch a teda až potom sme zistili, čo to všetko obnáša. Prišla však prvá oberačka, hrozno bolo pekné, zdravé, ale jeho cena bola nízka. Otca ale posmeľovali kamaráti, že ak máme hrozno, vykysne to a výrobu vína už nejako zvládneme. A takto sa to všetko začalo,“ prezradila pre Nový Čas Nedeľa s tým, že všetko víno, ktoré produkujú, je z ich viníc a sú nastavení tak na 20 000 litrov ročne. Toto číslo však nie je stabilné, vinohrady mávajú aj „výpadky,“ napríklad kvôli chorobám rastlín. Na Slovensku sa vraj vypije viac bieleho vína ako červeného, oni sa však pri svojich začiatkoch radšej pýtali dedinských „pamätníkov“, aké vína sa priamo v Ružovej doline pestovalo a neriadili sa podľa aktuálnych trendov. „Všetci spomínali Modrý Portugal, tak sme na to vsadili aj my a dnes toto víno zažíva renesanciu. Je ľahké, svieže, kvalitné a tvorí významnú časť produkcie nášho vinárstva Terra Parna,“ dozvedeli sme sa od Ivany Sokolovskej.

Nedocenené víno

Rodinu Zvolenských a ich vinárstvo už ich Modrý Portugal stihol presláviť a Slováci mu opäť prichádzajú na chuť. Ak si kvôli jeho menu myslíte, že pochádza z Pyrenejského polostrova, mýlite sa. Niektoré pramene síce hovoria o jeho dovoze z Portugalska do Rakúska niekedy v roku 1772, ale výskumy dokázali, že vznikol náhodným krížením starších odrôd v oblasti dnešného Slovinska či Rakúska. Modrý Portugal má typickú rubínovo-červenú farbu, v jeho vôni dominujú čerešne a višne. Chuť je harmonická, s jemným mandľovo-orieškovým dozvukom. Hodí sa napríklad k pečenej kačke či grilovaným mäsám. Výborne však ladí aj s jemne údenými výrobkami, bryndzou či oštiepkom. „Za bývalého režimu to bola trošku zaznávaná odroda, aj zaznávané víno. Komunisti z nej spravili B-kategóriu, pretože ho veľmi „vyťažili.“ Išli po kvantite. A tým, že tá odroda mala takú zlú povesť, tak ju ľudia z vinohradov vysekali. Dnes tu už nájdete len málo vinárstiev, ktoré majú Modrý Portugal. My však ideme po kvalite a ukázalo sa, že z toho vie byť veľmi pekné víno,“ vysvetlila pre Nový Čas Nedeľa Ivana Sokolovská. Jej slovám dáva za pravdu aj fakt, že dve z ich vín, konkrétne alibernety, sa nachádzajú v michelinských reštauráciách v Anglicku.

Nepopulárny Hečko?

Boli sme sa pozrieť aj na miesto, kde kedysi býval spisovateľ František Hečko. „Žil tam, kde sa končí Ružová dolina a začína sa Vlčia, na pomedzí,“ povedala nám mladá enologička a pridala aj jednu zaujímavosť. „Niektorí miestni obyvatelia pána Hečka nemali veľmi v láske, lebo keď opisoval ich dedinu a ľudí, tak oni presne vedeli, o kom v knihe píše. A ak to bola negatívna postava, tak sa im to, samozrejme, nepáčilo. Mali naňho trochu ťažké srdce.“ Spisovateľ má však v dedine dodnes svojich potomkov a rodinu.

Zdroj foto: Región Trnava, Slovenské literárne centrum, Shutterstock, Facebook Terra Parna, ČSFD, Slovenský film