Strašiak menom rakovina prsníka: Tisícky Sloveniek v ohrození

Začal sa október, mesiac ružových stužiek! Ak si ju pripnete, vyjadríte tým solidaritu so ženami, ktoré podstupujú boj s rakovinou prsníka. Dobrou správou je, že dnes to už nemusí byť diagnóza, ktorá skracuje život! Nebuďme preto ľahostajní voči vlastnému zdraviu a nepodceňujme „preventívky.“ Nový Čas Nedeľa sa spojil s pacientskou organizáciou NIE RAKOVINE, pretože nám záleží na zdraví Sloveniek a podpore tých, ktoré s diagnózou bojujú.

Za každou ružovou stužkou, ktorá sa počas októbra objaví v našich uliciach alebo priamo vo vašej kancelárii, škole, predajni či vo vašom okolí, je príbeh nejakej ženy. Jej života, rodiny, plánov a skúsenosti s rakovinou prsníka. Pacientska organizácia NIE RAKOVINE v rámci celoslovenskej kampane PINK OKTÓBER 2026 preto opäť upriamuje pozornosť na to najdôležitejšie – poznanie vlastných prsníkov, všímanie si ich zmien, účasť na skríningovej mamografii, včasnú diagnostiku a podporu žien, ktoré prechádzajú náročným obdobím liečby.

Nepodceňujte samovyšetrenie

Dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie prsníkov je poznanie vlastného tela a pravidelná samokontrola, ktorá môže ženu upozorniť na novú alebo nezvyčajnú zmenu. „Nemá však nahrádzať preventívne gynekologické prehliadky s klinickým vyšetrením prsníkov a posúdením individuálneho rizika, ani pravidelný mamografický skríning v odporúčanom veku,“ upozornila nás MUDr. Katarína Starovecká, prezidentka Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti a hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre gynekologicko-pôrodnícku ambulantnú  starostlivosť.

Ak však žena spozoruje zmenu vzhľadu prsníkov, prípadné zmeny kože alebo bradaviek, sekréciu z bradaviek alebo pohmatom zachytí hrčku, zatvrdnutie či inú neobvyklú zmenu v prsníku alebo v podpazuší, nemala by čakať, či sama zmizne. Nie každý takýto nález znamená rakovinu, no každý nový a neobvyklý príznak patrí do rúk lekára.

Pokročilé štádiá pri diagnostike

Dôvodom na zamyslenie je, že na Slovensku sa stále významná časť pacientiek diagnostikuje až v pokročilých štádiách choroby. „V minulosti mali ženy s metastatickým karcinómom prsníka nádej len na niekoľko mesiacov života. Dnes je to ale oveľa viac,“ povedala nám MUDr. Bela Mriňáková, PhD, MPH, MHA. z Onkologického ústavu sv. Alžbety a pripomína, že v tomto prípade, žiaľ, nemožno hovoriť o úplnom vyliečení. Moderné inovatívne lieky však prinášajú možnosť ochorenie dlhodobo kontrolovať a predlžovať život pri zachovaní jeho kvality.

„Liečbu dnes vieme veľmi presne prispôsobiť konkrétnej pacientke a jej ochoreniu. Jednotlivé možnosti liečby skladáme tak, aby sme pacientke poskytli čo najväčšiu šancu na dlhý a kvalitný život,“ vysvetlila pre Nový Čas Nedeľa.

Prečo sa vlastne bojíme?

Podľa štatistík Všeobecnej zdravotnej poisťovne zostáva účasť na skríningu medzi ženami veľmi nízka. V minulom roku poisťovňa rozposlala 32 700 pozvánok, na ktoré zareagovalo iba 1 794 žien, teda 5,5 %. Hoci ide o mierne zlepšenie oproti roku 2024, keď bola účasť 4,6 %, stále to znamená, že na skríning neprišlo viac ako deväť z desiatich pozvaných žien. Podobný smutný obraz ukazujú aj dáta Národného centra zdravotníckych informácií za Union zdravotnú poisťovňu. Na jej pozvanie absolvovalo mamografický skríning v roku 2024 14,4 % pozvaných žien, o rok neskôr ich podiel vzrástol na 17,6 %.

Medziročný nárast o 3,2 percentuálneho bodu je pozitívnym posunom, stále však znamená, že na vyšetrenie príde menej ako každá piata pozvaná žena. Ani celoslovenské údaje však, žiaľ, nie sú priaznivé. Miera účasti žien vo veku 50–69 rokov na mamografickom vyšetrení na základe pozvánok zdravotných poisťovní rozoslaných v roku 2024 dosiahla 20 %.

Široké možnosti liečby

Nízka účasť Sloveniek na skríningoch je alarmujúci fakt, pričom ale dnes už rakovina prsníka nemusí znamenať diagnózu, ktorá zásadne skracuje život. Medicína už totiž ponúka široké možnosti liečby a pri ochorení zachytenom v skorom štádiu je šanca na úplné vyliečenie vysoká. „Účasť na skríningu a včasná diagnostika môže zásadne ovplyvniť ďalší priebeh ochorenia, rozsah liečby aj možnosti, ktoré má lekársky tím pri výbere ďalšieho postupu,“ pripomenula klinická onkologička MUDr. Miroslava Malejčíková z Národného onkologického ústavu.

Slovenky by teda mali odhodiť zábrany a postarať sa o to, aby im „syndróm bieleho plášťa“ nepriniesol vážne zdravotné problémy.

Statočná Michaela z MasterChefa

Význam prevencie, genetiky a včasného rozhodnutia ukazuje aj príbeh Michaely Králikovej Markovičovej, ktorá je jednou z tvárí tohtoročného PINK OKTÓBRA. Mladá, aktívna žena, verejnosti známa aj ako víťazka kulinárskej šou MasterChef, pre Nový Čas Nedeľa o svojej skúsenosti s rakovinou porozprávala presne pred rokom. „Gén PALB2, ktorý zvyšuje riziko rakoviny prsníka, mi zistili v čase, keď mojej mame diagnostikovali rakovinu, pred 4-5 rokmi. Vtedy som pochopila, že ide o rodinnú tému. Moja babka prekonala rakovinu prsníka dvakrát a teta na ňu, žiaľ, zomrela. Táto informácia mnou otriasla, ale zároveň mi dala možnosť urobiť rozhodnutia, ktoré mi možno zachránili život,“ povedala nám Michaela, ktorá sa rozhodla nepodľahnúť strachu, ani negatívnemu zmýšľaniu, ale bojovať.

„Podstúpila som preventívnu dvojitú mastektómiu, pretože som nechcela čakať, či sa choroba objaví. Informácia, že mám gén PALB2, pre mňa nebola žiadna dráma – akosi som s tým počítala. Mnoho z nás, žien, ale aj mužov nosí podobné gény a ani o tom nevie. Ja som mala paradoxne šťastie, že to viem a môžem konať vopred,“ dozvedeli sme sa od Mišky. Počas predoperačných vyšetrení sa však ukázalo, že v jej tele sa nachádzal vysoko podozrivý nález. A tak sa z preventívnej operácie stala nutná. V októbri 2024 jej odstránili oba prsníky. Michaela hovorí, že to, samozrejme, nebolo jednoduché, ale vníma to ako rozhodnutie zo života, nie o živote. „Pomohla mi rodina, priatelia, ale aj komunita žien, ktoré si tým prešli. Zdieľaná bolesť sa lieči ľahšie. A dnes už viem, že sila sa rodí práve v zraniteľnosti,“ povedala nám s tým, že samotný pocit zraniteľnosti bol pre ňu asi najťažší.

Po biopsii a neskôr po operácii to už totiž zrazu nebola „silná Miška“, ale žena, ktorá sa učí znova prijať svoje telo. „Operovali ma v bratislavskej nemocnici Bory, tím lekárov bol skvelý. No skutočné hojenie sa nedeje len na tele, ale aj v duši. Preto som sa práve počas tohto obdobia rozhodla vytvoriť projekt ktorému sa dnes venujem - podcast a knihy s názvom Liečivý – ako priestor pre ženy, ktoré potrebujú spracovať bolesť tela či duše a znovu sa spojiť so sebou,“ prezradila pre Nový Čas Nedeľa.

Čo s tým má genetika?

Ako už spomenula Miška Králiková, dedičné genetické zmeny výrazne zvyšujú riziko rakoviny prsníka a vaječníkov. Ich odhalenie pomáha nastaviť individuálny preventívny plán a vhodné sledovanie. „Genetické vyšetrenie je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky a liečby onkologického pacienta,” dozvedeli sme sa od RNDr. Regíny Lohajovej Behulovej, PhD., odbornej garantky Oddelenia lekárskej genetiky a manažérky pre strategický rozvoj v oblasti lekárskej genetiky a genomiky, Onkologického ústavu sv. Alžbety.

„Na jednej strane pomáha identifikovať jedincov a rodiny so zvýšeným rizikom vzniku a rozvoja onkologických ochorení a na základe preukázaných mutácií u nich nastaviť preventívny manažment a sledovanie, prípadne odporučiť preventívne chirurgické zákroky. Na druhej strane – genetické testovanie umožňuje nastaviť personalizovanú liečbu onkologického pacienta na mieru na základe identifikácie konkrétnych génových zmien priamo v nádorovom tkanive.“ Nárok na genetické testovanie sa posudzuje individuálne, testovanie je však bezplatné a realizuje sa po konzultácii s klinickým genetikom.

Existuje riziko recidívy

Nie je nijakým tajomstvom, že aj po ukončení liečby zostávajú dôležitou súčasťou starostlivosti pravidelné kontroly a následné sledovanie podľa odporúčaní ošetrujúceho lekára. Po operácii rakoviny prsníka lekár často odporučí tzv. adjuvantnú, teda zabezpečovaciu liečbu, ktorej cieľom je znížiť riziko návratu ochorenia. Aby bola liečba účinná, je kľúčové dodržiavať odporúčania onkológa aj vtedy, keď sa pacientka cíti dobre. Ak sa objavia nežiaduce účinky, nemala by ich znášať v tichosti. Lekár môže podľa situácie liečbu prispôsobiť. MUDr. Bela Mriňáková zdôrazňuje, že dodržiavanie liečebného plánu významne zvyšuje šancu, že sa ochorenie nevráti.

MUDr. Katarína Starovecká zas pre Nový Čas Nedeľa pripomenula aj to, že žena po prekonaní rakoviny prsníka zostáva dlhodobo vystavená nielen riziku lokálnej recidívy ochorenia, ale aj vzniku nového nádoru v druhom prsníku. Riziko je pritom vyššie najmä u žien, ktoré ochoreli v mladšom veku, ako aj u žien s genetickou predispozíciou na rakovinu prsníka alebo významnou rodinnou anamnézou.

Vlna podpory a informácií

Pacientska organizácia NIE RAKOVINE pripravila na ružový október množstvo osvetových projektov v spolupráci s odborníkmi aj známymi tvárami. Nechýbajú preventívne a edukačné aktivity v mestách, obciach, firmách, školách, administratívnych budovách a na verejných podujatiach po celom Slovensku. Organizácia v rámci Turné NIE RAKOVINE zároveň neprestáva edukovať o samovyšetrovaní prsníkov, všímaní si ich zmien, prevencii a skríningu a prinášať odborné informácie aj skúsenosti pacientok.

„Chodíme do miest, dedín, firiem či škôl, učíme samovyšetrovanie a pomáhame v našich pacientskych poradniach, kde máme úžasné vyškolené dobrovoľníčky, ktoré si prešli túto cestu – od nájdenia hrčky až po absolvovanie liečby,“ vraví spoluzakladateľ NIE RAKOVINE, o. z. a ambasádor TURNÉ NIE RAKOVINE, Mgr. Patrik Herman. Jedným z nosných pilierov činnosti organizácie sú bezplatné pacientske poradne, ktoré prinášajú osobný kontakt priamo do nemocníc. Ich srdcom sú vyškolení pacientski poradcovia, ktorí sami prekonali onkologické ochorenie. Vďaka vlastnej skúsenosti rozumejú otázkam, obavám aj neistote, ktoré prichádzajú po oznámení diagnózy a počas liečby. „Pacientom a pacientkám poskytujeme praktické informácie, pomáhame im zorientovať sa v situácii a podľa potreby ich nasmerujeme na odbornú pomoc. Niekedy však pomôže aj obyčajný ľudský rozhovor a možnosť porozprávať sa s niekým, kto si podobnou skúsenosťou sám prešiel,“ približuje Jana Hižnayová, vedúca pacientskej poradne v Prešove, ktorá s rakovinou prsníka žije už sedemnásty rok.

„Šanca, že sa dožijem 40-tky, bola skoro nulová. Aj keď prechádzam už druhou recidívou, som v paliatívnej liečbe a prognóza bola, že sa nedožijem Vianoc, stále som tu.“ A jej plán? „Žiť ešte minimálne 30 rokov, pretože tak som si to jednoducho naplánovala.“

Zdroj foto: Nie rakovine, Shutterstock