Október je mesiac ružových stužiek! Ak si ju pripnete, vyjadríte tým solidaritu so ženami, ktoré podstupujú boj s rakovinou prsníka. Dobrou správou je, že dnes to už nemusí byť diagnóza, ktorá skracuje život! Nebuďme preto ľahostajní voči vlastnému zdraviu a nepodceňujme „preventívky.“ Nový Čas Nedeľa sa spojil s pacientskou organizáciou NIE RAKOVINE, pretože nám záleží na zdraví Sloveniek a podpore tých, ktoré s diagnózou bojujú.
Milí čitatelia,
deň pred Vianocami sa diagnóza rakovina nehovorí…
Napriek tomu, som to vedela a ako každý človek, aj ja som dúfala, že sa stane zázrak a všetko bude inak. Nebolo.
Únavu pred Vianocami v roku 2019 som pripisovala rýchlemu životnému tempu a vysokému pracovnému nasadeniu a stresu. Hrčku, ktorá ma znepokojila, som si nahmatala sama a to paradoxne vtedy, keď som zvoľnila a tešila sa na Vianoce s rodinou.
Za veľké šťastie považujem to, že sa ma ujala erudovaná a empatická MUDr. Malejčíková z NOÚ, ktorá to však so mnou nemala vôbec jednoduché. Od začiatku som si dávala na čas a hľadala som možnosti liečby aj v zahraničí. Liečba bola podobná, chemoterapia, operácia, ožarovanie a zabezpečovacia liečba. Rozdiel bol v tom, že súčasťou starostlivosti, bola aj podpora v oblasti výživy, pohybu a psychiky.
Liečbu v zahraničí nechcem romantizovať, ale za kľúčové považujem to, že pacient preberá zodpovednosť za svoje prežívanie, stravovanie i pohyb, zatiaľ čo lekári sa postarajú o jeho telo.
Komplet celý systém liečby som podstúpila na Klenovej v NOÚ za účasti skvelých lekárov. Od obetavej rádiologičky MUDr. Laukovej, ktorá ma povzbudila na začiatku liečby, cez moju úžasnú onkologičku MUDr. Malejčíkovú, pokračujúc perfektným MUDr. Tomášom, ktorý ma „naozaj bezbolestne zoperoval“, pričom si veľmi dobre pamätám aj na mnohé povzbudzujúce sestričky z oddelenia chemoterapie, lekárov i fyzioterapeutov. S úsmevom na tvári a súcitom v očiach. Už to liečilo.
A áno, mala som aj strach. Zo všetkého neznámeho. Z toho ako zvládne moje telo náročnú liečbu, ako to budem zvládať psychicky, najmä kvôli mojim malým deťom, manželovi, rodine.
V čase, keď som sa rozhodla ísť na chemoterapiu, som bola pripravená ustáť vypäté chvíle vďaka tomu, že som meditovala. A kdesi tam vzniklo odhodlanie, že keď to zvládnem, budem o všímavosti (mindfulness) rozprávať ďalej.
Už počas chemoterapie som o nastavení mysle rozprávala v čakárni pacientom, ktorí spolu so mnou čakali na svoju liečbu a zaujímali sa o to, ako môžem byť taká pokojná.
Liečbou som prešla ako „nôž maslom“ vďaka podporujúcej rodine, profesionálom z NOÚ, ale najmä vďaka sebe – ochote a odvahe stáť pri sebe, nech sa deje čokoľvek.
Pre mňa prevencia znamená záujem o celú seba. Nielen o svoje fyzické telo, ale aj o to, ako žijem, ako sa cítim a čo prežívam.
Začína ochotou všímať si, počúvať sa a konať skôr, než musím…
Zuzana Mičúchová
Zdroj foto: Nie rakovine
